Roháček › Žalmy › 50

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Žalm Azafov. Sil­ný Bôh bohov, Hos­podin prehovoril a za­volal na zem od východu sln­ka až po jeho západ.
2 So Si­ona, s do­konalej krásy za­skvel sa Bôh.
3 Prij­de náš Bôh a nebude mlčať; oheň bude žrať pred ním, a vôkol neho bude náramná vích­rica.
4 Za­volá na nebesia hore a na zem, aby súdil svoj ľud a povie:
5 Shromaždite mi mojich svätých, ktorí učinili so mnou sm­luvu pri obeti.
6 A nebesia budú oznamovať jeho spraved­livosť, lebo on, Bôh, je sud­com. Sélah.
7 Počuj, môj ľude, a budem hovoriť; pozoruj, Iz­raelu, a budem svedčiť proti tebe: Bohom, tvojím Bohom som ja!
8 Ne­viním ťa pre tvoje bit­né obeti ani pre tvoje zápaly, k­toré sú stále predo mnou.
9 Ne­vez­mem z tvoj­ho domu jun­ca a z tvojich chlievov koz­lov.
10 Lebo veď moja je všet­ka les­ná zver i hovädá na tisícich vr­choch.
11 Znám všet­ko vtác­tvo všet­kých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa.
12 Ak zlačniem, ne­poviem ti toho, lebo môj je okruh zeme i jeho náp­lň.
13 A po­tom či azda jedám mäso volov a pijem krv koz­lov?
14 Obetuj Bohu chválu a splň Naj­vyššiemu svoje sľuby.
15 A vzývaj ma v deň súženia, vy­trh­nem ťa, a budeš ma oslavovať.
16 Ale bez­božníkovi hovorí Bôh: Čo tebe do toho, že rozp­rávaš moje ustanovenia a berieš moju sm­luvu do svojich úst,
17 keď ty nenávidíš káz­ne a za­vr­hol si moje slová za seba?
18 Ak vidíš zlodeja, hneď s ním bežíš a s cudzoložník­mi máš svoj podiel.
19 Svoje ús­ta púšťaš po zlom, a tvoj jazyk snuje lesť.
20 Usadzujúc sa hovoríš proti svoj­mu bratovi a na syna svojej mat­ky vr­háš po­tupu.
21 To si robil, a mlčal som. Dom­nieval si sa, že áno, i ja budem tebe podob­ný! Tres­tať ťa budem a predos­triem ti to pred oči!
22 A tak tedy roz­umej­te tomu, vy, ktorí za­búdate na Boha, aby som nejako ne­u­chvat­nul, a nebolo by toho, kto by vy­tr­hol!
23 Ten, kto obetuje chválu, ma ctí, a tomu, kto po­zoruje na s­voju cestu, ukážem spasenie Božie.