RoháčekŽalmy38

Žalmy

1 Žalm Dávidov. Na upomien­ku.
2 Hos­podine, nekáraj ma vo svojom hneve a ne­tres­ci ma vo svojej prch­livos­ti!
3 Lebo tvoje strely uviaz­ly vo mne, a tvoja ruka ťažko dolieha na mňa.
4 Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje že­hranie, niet po­koja v mojich kos­tiach pre môj hriech.
5 Lebo moje ne­právos­ti sahajú nad moju hlavu; jako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť.
6 Moje rany smr­dia a tečú h­nisom pre moje bláz­nov­stvo.
7 Zo­hnutý som a zronený až veľmi; smut­ný chodím deň ako deň.
8 Lebo moje bed­rá sú pl­né bridu, a nieto celého mies­ta zdravého na mojom tele.
9 Zomd­lený som a zdr­tený náram­ne; revem od desu svoj­ho srd­ca.
10 Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.
11 Moje srd­ce trepoce; moja sila ma opus­tila; už ani len svet­la mojich očí nie je u mňa!
12 Tí, ktorí ma ináče milujú, a moji priatelia, ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blížni stoja zďaleka.
13 Tí, ktorí hľadajú moju dušu, kladú mi smečky, a tí, ktorí sa snažia o moje zlé, hovoria o zkaze a celý deň mys­lia na všelijakú lesť.
14 Ale ja som ako hluchý, nečujem, a jako ne­mý, k­torý neotvorí svojich úst.
15 A som ako človek, ktorý nerozumie, a v ktorého ús­tach niet po­kar­hania.
16 Lebo na teba, Hos­podine, očakávam; ty od­povieš za mňa, Pane, môj Bože!
17 Lebo som po­vedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa za­klátila moja noha, na veľko by rozt­vorili s­voje ús­ta proti mne.
18 Lebo stojím na­hnutý na bok, a moja bolesť je vždyc­ky predo mnou,
19 lebo vy­znávam svoju ne­právosť, strachujem sa pre svoj hriech.
20 Ale moji ne­priatelia moc­nejú v živote, a množia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš,
21 a tí, ktorí od­plácajú zlým za dob­ré, útočia na mňa za to, že sa ženiem za dob­rým.
22 Ne­opus­ti ma, Hos­podine, môj Bože! Ne­vzďaľuj sa odo mňa!
23 Po­spieš mi na po­moc, Pane, moje spasenie!

RoháčekŽalmy38