Roháček › Žalmy › 147

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Hal­lelujah, ch­váľte Hospodina, lebo je dobre spievať našemu Bohu žal­my, lebo je to k­rás­ne a milé; slušná je chvála.
2 Staviteľom Jeruzalema je Hospodin; shromaždí rozp­týlených Iz­raelových,
3 ten, ktorý uzdravuje skrúšených srd­com a ob­väzuje ich boľaviny,
4 ktorý počíta počet hviezd a každú z nich volá menom.
5 Veľký je náš Pán a ne­smier­ny v sile; jeho roz­um­nos­ti nieto počtu.
6 Hos­podin po­máha po­kor­ným a bezbožných snižuje až k zemi.
7 Spievaj­te Hos­podinu chválu! Spievaj­te nášmu Bohu žal­my pri citare,
8 tomu, ktorý pri­krýva nebesia hus­tými ob­laky, ktorý na­strojuje zemi dážď, ktorý pôsobí, aby na vr­choch rá­stla tráva,
9 ktorý dáva hovädu jeho po­krm i mladým hav­ranom, ktorí volajú.
10 Ne­má záľuby v sile koňa ani sa nekochá v lýt­kach muža.
11 Hos­podin má záľubu v tých, ktorí sa ho boja, v tých, ktorí očakávajú na jeho milosť.
12 Vy­chvaľuj Jeruzaleme Hos­podina! Si­one, chváľ svoj­ho Boha!
13 Lebo upevňuje závory tvojich brán; žeh­ná tvojich synov v tebe;
14 on pôsobí, aby tvoje hranice maly po­koj; sýti ťa beľou pšenice;
15 vy­siela svoju reč na zem; jeho slovo beží až veľmi rých­le;
16 dáva sneh ako vl­nu; roz­sýpa inovať ako popol;
17 hádže svojím ľadom ako skyvami. Kto ob­stojí pred jeho zimou?
18 A zase keď pošle svoje slovo, topí to; keď za­veje svojím vet­rom, tečú vody;
19 oznamuje svoje slovo Jakobovi, svoje ustanovenia a svoje súdy Iz­raelovi.
20 Ne­učinil tak ni­ktorému národu, a p­reto neznajú jeho súdov. Hal­lelujah!