Roháček › Žalmy › 141

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Žalm Dávidov. Hos­podine, volám na teba! Ponáhľaj sa mi na pomoc! Počuj môj hlas, keď volám k tebe!
2 Nech stojí moja mod­lit­ba pred tebou jako kadivo, po­z­dvi­hnutie mojich rúk ako večerná obeť.
3 Po­stav, Hos­podine, mojim ús­tam stráž! Strež dvere mojich rtov!
4 Nedaj, aby sa moje srd­ce na­klonilo k zlej veci, robiť bez­božné skut­ky s mužmi, páchajúcimi ne­právosť, a aby som nejedol z ich lakôt.
5 Nech ma tlčie spraved­livý, bude to milosť, a nech ma tres­ce; to olej na hlavu; nech ne­odop­rie moja hlava. Lebo kým len trvám, moja mod­lit­ba bude vždy proti ich rôz­nej zlos­ti.
6 Ich sud­covia budú po­metaní medzi skaly, a ľudia počujú moje slová, lebo sú ľúbez­né.
7 Jako keď nie­kto štiepe a kála d­revo na zemi, tak sa roz­metávajú naše kos­ti až k čeľus­tiu hrobu.
8 Lebo k tebe, Hos­podine, Pane, sú ob­rátené moje oči; k tebe sa utiekam; ne­vylej mojej duše!
9 Uchovaj ma od osíd­la, k­toré mi nad­stavili, a od smečiek páchateľov ne­právos­ti.
10 Nech pad­nú bez­božní, všet­ci do­ved­na, každý do svojej slučky, kým ja prej­dem.