Roháček › Žalmy › 68

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm Dávidov. Pieseň.
2 Keď povstane Bôh, h­neď sa roz­pŕch­nu jeho ne­priatelia, a budú utekať od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia.
3 Ako sa roz­háňa dym, tak ich rozoženieš; ako sa roz­tápa vosk od ohňa, tak zahynú bez­božníci od tvári Božej.
4 Ale spraved­liví sa budú radovať, veseliť sa budú pred Bohom a budú plesať od rados­ti.
5 Spievaj­te Bohu! Ospevuj­te jeho meno! Urov­naj­te ces­tu tomu, ktorý sa vznáša na hus­tých ob­lakoch. Hos­podin je jeho meno, a plesaj­te pred ním!
6 Je otcom sirôt a sud­com vdôv, Bôh, v príbyt­ku svojej svätos­ti.
7 Bôh uvádza osamot­nelých bývať v dome; vy­vádza väzňov do blaho­bytu, ale spur­ní budú bývať vo vy­práh­lej zemi.
8 Bože, keď si išiel von pred svojím ľudom, keď si kráčal po púšti - sélah -,
9 zem sa trias­la, áno, nebesia kropily pred Bohom, toď Sinai, pred Bohom, Bohom Iz­raelovým.
10 Dažďom s­vojej štedrosti si kropil, Bože, svoje dedičs­tvo, a keď zomd­lievalo, ty si ho po­silňoval.
11 Tvoje zástupy sa osadily v ňom, v tvojom dedičstve, k­toré si ty, Bože, pri­pravil vo svojej dob­rotivos­ti pre chudob­ného.
12 Pán dal slovo a tých, ktoré zves­tovaly radost­né veci, veľký zá­stup.
13 Kráľovia veľkých vojsk utekali, hej, utekali, a tá, ktorá cudzieho nežiadajúc opatrovala s­voj dom, delila korisť.
14 Ba is­té je, že nebudete ležať v košiaroch, na krýd­lach holubice, po­krytej strieb­rom, ktorej perute sú po­zlatené rýdzim zlatom.
15 Keď v nej, v zemi, rozp­tyľoval Všemohúci kráľov, belelo sa od po­bitých ako od snehu na Sal­mone.
16 Vrch Boží je vrchom Bázana, vr­chol­natým vr­chom, vr­chom Bázana.
17 Vy, vr­chol­naté vr­chy, prečo po­zeráte tak závist­livo? P­rečo po­zeráte závistlivo na vrch, ktorého sa zažiadalo Bohu, aby býval na ňom? Áno, Hos­podin bude bývať na ňom na veky.
18 Vozov Božích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov. Pán p­rišiel na nich na Sinai v svätos­ti.
19 Vy­stúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hos­podin, Bôh býval medzi nimi.
20 Požeh­naný Pán! Deň ako deň nám na­kladá bremä s­vojich dobrodení, sil­ný Bôh, naše spasenie. Sélah.
21 Sil­ný Bôh je nám sil­ným Bohom na hoj­né spasenie, a Hos­podin, Pán, má východis­ká zo smrti.
22 No, is­té je, že Bôh skrúši hlavu svojich ne­priateľov, vlasaté temeno toho, kto chodí vo svojich hriechoch.
23 Pán po­vedal: Na­vrátim z Bázana, na­vrátim aj z hl­bín mora,
24 aby si zbrodil svoju nohu v kr­vi; jazyk tvojich psov aby mal podiel z ne­priateľov.
25 Videli tvoje idenia, Bože, idenia môj­ho sil­ného Boha, mojeho Kráľa v svätos­ti.
26 Pop­red­ku išli speváci, po­zad­ku hud­ci hrajúci, v pro­stred­ku pan­ny, bub­nujúce na bub­ny.
27 Dob­rorečte Bohu v shromaždeniach, Pánovi, k­torí ste pôvodu Iz­raelov­ho.
28 Tam nech je Benjamin, najm­ladší, ktorý panuje nad nimi, kniežatá Júdove, ich ­hr­mot­ný zástup, kniežatá Za­bulona, kniežatá Naf­taliho.
29 Tvoj Bôh dal roz­kaz tvojej sile. Upev­ni, Bože, to, čo si nám učinil!
30 Pre tvoj chrám nad Jeruzalemom ti budú donášať kráľovia dary.
31 Ok­rík­ni, zas­traš zviera trs­ti, stádo moc­ných jun­cov s tel­cami národov, k­toré padnúc na zem bude sa koriť s kusami strieb­ra. - Rozp­týli národy, ktoré majú záľubu v bojoch.
32 Prij­dú veľmoži z Egyp­ta; Et­hi­opia vy­strie rých­le svoje ruky po Bohu.
33 Kráľov­stvá zeme, spievaj­te Bohu, spievaj­te Pánovi žal­my! Sélah.
34 ­Spievaj­te tomu, ktorý sa vznáša na nebesiach pradáv­nych nebies! Hľa, vy­dáva svoj hlas, moc­ný hlas.
35 Daj­te silu Bohu, ktorého veleb­nosť je nad Iz­raelom a jeho sila na naj­vyšších ob­lakoch.
36 Hroz­ný si, Bože, keď vy­j­deš zo svojich svätýň, sil­ný Bôh Iz­raelov! - On dáva národu silu a moc. Nech je požehnaný Bôh!