Roháček › Žalmy › 55

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru na neginót. Vy­učujúci žalm Dávidov.
2 Počuj, ó, Bože, moju mod­lit­bu a ne­skrývaj sa pred mojou po­kor­nou pros­bou.
3 Po­zoruj na mňa a ohlás sa mi, lebo chodím sem-ta vo svojom úpení a vzdychám
4 pre krik ne­priateľa, pre ú­tlak bez­božníka, pre­tože ma za­hr­nujú ne­právosťou a vo vzteku útočia na mňa.
5 Moje srd­ce sa chveje vo mne, a strachy smr­ti pri­pad­ly na mňa;
6 Bázeň prišla na mňa a taký strach, že sa trasiem, a hrôza ma po­kryla.
7 A po­vedal som: Ó, keby som mal krýd­la jako holubica! Zaletel by som ďaleko a býval by som na pokoji.
8 Hľa, ďaleko by som ušiel a bol by som na pus­tine. Sélah.
9 Ponáhľal by som sa utiecť pred víc­hrom, pred búr­kou.
10 Za­hub, ó, Pane, zmiat­ni ich jazyk, lebo som videl násilie a rozb­roj v mes­te.
11 Vod­ne i vnoci chodia okolo neho na jeho múroch, a vnút­ri v ňom je neprávosť a trápenie.
12 Zkaza je v ňom, a útisk a lesť ne­u­stupuje z jeho ulice.
13 Lebo ma ne­potupuje nejaký nepriateľ, lebo to by som zniesol, ani sa ne­po­z­dvihol proti mne niek­torý môj nenávist­ník, lebo by som sa bol skryl pred ním,
14 ale ty, bied­ny človeče, rov­ný mne samému, môj druh a môj známy,
15 s ktorým sme sa mile spolu radievali, do domu Božieho sme chodievali v rušnom zástupe.
16 Nech uderí na nich sm­rť, čo sa nenazdajú, aby živí sos­túpili do pek­la, pre­tože je všelijaká nešľachet­nosť v ich príbyt­ku, v ich srd­ci.
17 Ale ja volám na Boha, a Hos­podin ma za­chráni.
18 Večer i ráno i na polud­nie sa budem úpen­livo mod­liť a po­kor­ne a nás­toj­ne volať, a vy­slyší môj hlas.
19 Vy­kúpi moju dušu, aby bola v po­koji, a za­chráni ju pred útokom, namiereným proti mne, lebo vo väčšine sú so mnou.
20 Počuje sil­ný Bôh a poníži ich, ten, ktorý tróni od pradáv­na, sélah, pre­tože niet u nich zmeny, a neboja sa Boha.
21 Vy­strel svoje ruky na tých, ktorí s ním žili v po­koji; zrušil svoju sm­luvu.
22 Hlad­ká bola smotana jeho úst, a jeho srd­ce bolo hotové k útoku; slová boly jemnejšie nad olej, a v skut­ku boly jako vytasené meče.
23 Uvrh­ni na Hos­podina svoje bremä, a on ťa bude opat­rovať. Nedopus­tí na veky, aby sa po­hnul spraved­livý.
24 Ale ty, Bože, spôsobíš to, aby sos­túpili do jamy zkazy, kr­vaví ľudia a ľs­tiví, ktorí nedožijú polo­vice svojich dní; ale ja sa budem nadejať na teba.