Roháček › Žalmy › 18

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm služobníka Hos­podinov­ho, Dávida, ktorý hovoril Hos­podinovi slová tej­to pies­ne v deň, v ktorý ho vy­trh­nul Hos­podin z ruky všet­kých jeho ne­priateľov, i z ruky Sau­la,
2 a po­vedal: Sr­dečne ťa milujem, ó, Hos­podine, moja silo!
3 Hos­podin je mojou skalou a mojím hradom, mojím vy­sloboditeľom, mojím sil­ným Bohom, mojím bralom, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom a rohom môj­ho spasenia, mojou vy­sokou pev­nosťou.
4 Na veles­láv­neho som volal Hos­podina a bol som za­chránený od svojich ne­priateľov.
5 Boly ma ob­kľúčily boles­ti smr­ti, a predesily ma po­toky beliála;
6 boly ma obňaly po­v­razy ríše mŕt­vych; osíd­la smr­ti ma boly nadišly.
7 Vo svojej úz­kos­ti som volal na Hos­podina, a úpen­livo som volal o po­moc na svoj­ho Boha. Uslyšal môj hlas zo svoj­ho chrámu, a moje volanie prišlo pred jeho tvár a do­stalo sa do jeho uší.
8 Vtedy sa po­hla a za­trias­la zem, a od strachu sa chvely zá­klady vr­chov a po­hybovaly sa, lebo horel hnevom.
9 Dym vy­stupoval jeho no­z­drami, a oheň z jeho úst zožieral, takže sa uhlie zanietilo od neho.
10 Na­klonil nebesia a sos­túpil, a mrákava bola pod jeho nohami;
11 vy­sadol na cheruba a letel a vznášal sa na krýd­lach vet­ra.
12 Zo tmy si urobil skrýš, stán vôkol seba z vod­ného tem­na a z hus­tých ob­lakov vy­sokých.
13 Od bles­ku pred ním rozišly sa jeho ob­laky, kamenec a žeravé uhlie.
14 Vtedy za­hr­mel na nebesiach Hos­podin, a Naj­vyšší vy­dal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a žeravé uhlie.
15 Po­slal svoje šípy a rozoh­nal ich, množs­tvo bles­kov hromu, a podesil ich.
16 A ukázaly sa riečištia vôd, a od­kryly sa zá­klady okruhu sveta od tvoj­ho že­hrania, Hos­podine, od dychu ducha tvojich noz­dier.
17 Vy­strel rameno s výsos­ti, po­chytil ma a vytiahol ma z velikých vôd.
18 Vy­tr­hol ma z moci môjho sil­ného ne­priateľa a z moci tých, ktorí ma nenávideli, pre­tože boli moc­nejší ako ja.
19 Nadišli na mňa v deň môj­ho nešťas­tia, ale Hos­podin mi bol oporou
20 a vy­viedol ma na prie­s­trans­tvo a vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu.
21 Hos­podin mi od­platil podľa mojej spraved­livos­ti; vrátil mi podľa čis­toty mojich rúk.
22 Lebo som os­tríhal ces­ty Hos­podinove a nedopus­til som sa tej bez­božnos­ti, aby som bol od­išiel od svoj­ho Boha.
23 Lebo všet­ky jeho súdy sú predo mnou, a jeho ustanovení som ne­od­s­trčil od seba;
24 ale som bol s ním cele a bez úhony a vy­stríhal som sa svojej ne­právos­ti.
25 A Hos­podin mi za­platil podľa mojej spraved­livos­ti, podľa čis­toty mojich rúk, k­torá je pred jeho očima.
26 S milo­sr­d­ným svätým sa do­kazuješ milo­sr­d­ným svätým; s bez­úhon­ným človekom sa do­kazuješ bez­úhon­ným;
27 s čis­tým sa do­kazuješ čis­tým a s pre­mršteným sa do­kazuješ pre­vráteným.
28 Pre­tože ty za­chrániš po­kor­ný ľud s­trápený a vy­soké oči ponížiš.
29 Lebo ty rozs­vecuješ moju sviecu. Hos­podin, môj Bôh, os­vecuje jas­ne moju tmu.
30 Lebo v tebe pre­beh­nem voj­skom a vo svojom Bohu pre­skočím múr.
31 Ces­ta sil­ného Boha je bez­úhon­ná. Reč Hos­podinova je čis­tá, dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všet­kým, ktorí sa utiekajú k ne­mu.
32 Lebo k­de kto je Bohom krome Hos­podina, a ktože je skalou mimo nášho Boha?!
33 Sil­ný Bôh je to, kto ma opasuje silou a dáva, aby moja ces­ta bola bez­úhon­ná;
34 moje nohy robí podob­nými nohám jelenice a po­stavuje ma na mojich výšinách.
35 Moje ruky učí boju, a moje ramená lámu oceľové lučište.
36 A dávaš mi štít, svoje spasenie, a podopieraš ma svojou pravicou, a tvoja blaho­sklon­nosť ma zveličuje.
37 Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje člen­ky sa neh­ly.
38 Honil som svojich ne­priateľov a do­stihol som ich a ne­vrátil som sa, až som im urobil koniec.
39 Porazil som ich tak, že nemohli po­vs­tať; pad­li pod moje nohy.
40 A pre­pasovával si ma silou do boja; zo­hnul si podo mňa tých, ktorí po­vs­távali proti mne.
41 Mojich ne­priateľov si mi dal, aby som im stúpil na šiju, a tých, ktorí ma nenávideli, aby som vy­plienil.
42 Volali o po­moc, ale nebolo spomoc­níka; volali na Hos­podina, ale sa im ne­oz­val.
43 Ro­zdr­til som ich tak, že boli jako prach pred vet­rom; vy­kydol som ich ako blato ulice.
44 Vy­slobodil si ma zo svárov ľudu; učinil si ma hlavou národom; ľud, ktorého som ne­znal, mi slúži.
45 Len čo počuli chýr o mne, po­slúchajú ma; cudzin­ci sa mi lichot­ne koria;
46 synovia cudzieho národa vädnú ­strachom a trasúci sa pri­chádzajú zo svojich za­vrených miest.
47 Žije Hos­podin, a nech je požehnaná moja skala, nech je vy­výšený Bôh môj­ho spasenia!
48 Sil­ný Bôh je to, kto mi dáva po­mstu a pod­maňuje mi národy.
49 Môj vy­sloboditeľ, k­torý ma vy­slobodzuješ od mojich ne­priateľov, áno, po­výšil si ma nad tých, ktorí po­vs­távali proti mne; vy­tr­hol si ma z moci ukrutného človeka.
50 Pre­to ťa budem chváliť medzi národami, ó, Hos­podine, a tvoj­mu menu budem spievať žal­my.
51 Dáva veliké spasenie svoj­mu kráľovi a činí milosť svoj­mu po­mazanému, Dávidovi, a jeho semenu, až na veky.