Roháček › Žalmy › 35

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Dávidov Pravoť sa, Hos­podine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!
2 Po­chyť malý a veľký štít a po­vs­taň mi na po­moc!
3 Vez­mi kopiju a za­staň do ces­ty oproti tým, ktorí ma honia! Po­vedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.
4 Nech sa han­bia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí mys­lia na moje zlé!
5 Nech sú jako plevy pred vet­rom a an­jel Hos­podinov ten, ktorý ich honí.
6 Nech je ich ces­ta tmavá a klz­ká, a an­jel Hos­podinov ten, ktorý ich stíha;
7 lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.
8 Nech prij­de na neho po­hroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v po­hrome nech pad­ne do nej.
9 Ale moja duša bude plesať v Hos­podinovi, radovať sa bude v jeho spasení.
10 Všet­ky moje kos­ti po­vedia: Hos­podine, kto je tebe podob­ný, ktorý vy­tr­huješ bied­neho z ruky toho, ktorý je sil­nejší od neho, bied­neho a chudob­ného z moci toho, ktorý ho zdiera?!
11 Po­vs­távajú ukrut­ní sved­kovia, k­torí sa ma pýtajú na to, o čom ne­viem.
12 Od­plácajú mi zlým za dob­ré, osirelosťou mojej duši;
13 kým som sa ja, keď oni boli ne­moc­ní, od­ieval drs­ným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôs­tom a mod­lieval som sa v sebe za nich.
14 Choval som sa na­proti ne­mu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad mat­kou; chodil som smutný, zronený!
15 A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne naj­mizer­nejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a ne­mlčia.
16 Medzi lakot­nými po­kryt­ci šk­rípu na mňa svojimi zubami.
17 Pane, do­kedy sa budeš dívať na to? Na­vráť moju dušu vy­trh­núc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.
18 Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v moc­nom zá­stupe ľudu.
19 Nech sa neradujú nado mnou moji lživí ne­priatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.
20 Lebo nehovoria na pokoj, ale na po­koj­ných zeme vy­mýšľajú ľs­tivé veci.
21 Na široko rozt­várajú svoje ús­ta proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!
22 No, ty vidíš, Hos­podine, a p­reto nemlč, môj Pane; ne­vzďaľuj sa odo mňa!
23 Zo­buď sa a pre­cít­ni roz­súdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, roz­riešiť moju pravotu.
24 Súď ma podľa svojej spraved­livos­ti, Hos­podine, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!
25 Nech ne­povedia vo svojom srd­ci: Aha, naša duša! Nech ne­povedia: Po­hl­tili sme ho.
26 Nech sa han­bia a rumenejú všet­ci do­ved­na, ktorí sa radujú môj­mu zlému; nech ob­lečú han­bu a stud, ktorí sa po­vyšujú nado mňa.
27 Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spraved­livos­ti, a nech vždyc­ky hovoria: Veľký je Hos­podin, ktorý má záľubu v po­koji svoj­ho služob­níka.
28 A môj jazyk bude hlaholať tvoju spraved­livosť, každý deň ­zves­tovať tvoju chválu.