Roháček › Žalmy › 88

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru na nápev: Ne­moc po­koriť. Vy­učujúci Hémana Ez­rachit­ského.
2 Hos­podine, Bože môj­ho spasenia, vod­ne i vnoci kričím pred tebou.
3 Prosím, nech prij­de moja mod­lit­ba pred tvoju tvár! Na­kloň svoje ucho k môj­mu volaniu!
4 Lebo moja duša sa na­sýtila rôz­neho zlého, a môj život sa pri­blížil ríši smr­ti.
5 Počítaný som medzi tých, ktorí so­stupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
6 Po­hodený som medzi mŕt­vych; som ako po­bití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej neroz­pomenieš, a ktorí sú vy­ťatí od tvojej ruky.
7 Položil si ma do naj­hl­bšej jamy, do tmavých miest v hl­binách.
8 Tvoja prch­livosť doľah­la na mňa, a všet­ky tvoje vlny sa lámu na mne. Zt­rápil si ma. Sélah.
9 Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošk­livil si im ma; som zatvorený a ne­môžem vy­j­sť.
10 Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hos­podine, každý deň; vy­stieram k tebe svoje ruky.
11 Či as­náď tým, ktorí po­mreli, učiníš zá­zrak? Alebo azda mŕt­vi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
12 Či sa bude rozp­rávať o tvojej milos­ti v hrobe? O tvojej prav­de v za­hynutí?
13 Či sa bude znať tvoj zá­zrak vo tme alebo tvoja spraved­livosť v zemi za­bud­nutia?
14 Ale ja, Hos­podine, volám k tebe po­kor­ne o pomoc, a za rána ťa pred­chádza moja mod­lit­ba.
15 Prečo, ó, Hos­podine, za­mietaš moju dušu? P­rečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
16 Utrápený som a zomieram od mlados­ti; ne­siem tvoj strach a desím sa bez­rad­ný.
17 Cezo mňa sa vše valí tvoj roz­pálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
18 Ob­kľučuje ma to všet­ko každý deň ako voda; zo všet­kých strán sa to spolu hr­nie na mňa.
19 Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.