Roháček › Žalmy › 139

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm Dávidov. Hos­podine, pre­zkúmal si ma a po­znal.
2 Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; roz­umieš mojej myšlien­ke zďaleka.
3 Po­zoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dob­re všet­ky moje ces­ty.
4 Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hos­podine, ty to vieš všet­ko.
5 Ob­kľúčil si ma od­zadu i od­predu a položil si na mňa svoju ruku.
6 Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vy­soká, že ne­môžem po ňu.
7 Kam by som zašiel od tvoj­ho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 Keby som vy­stúpil na nebesia, tam si ty; keby som si po­stlal v hrobe, hľa, i tam si.
9 Keby som vzal krýd­la ran­nej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
10 i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a po­chytila by ma tvoja pravica.
11 A keby som po­vedal: As­poň tma ma za­kryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
12 Ani tma nezat­mí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jed­no či tma či svet­lo.
13 Lebo tvojím vlast­níc­tvom sú moje ľad­viny; usnoval si ma v živote mojej mat­ky.
14 Oslavovať ťa budem pre­to, že som hroz­ne a pred­iv­ne utvorený. Pred­iv­né sú tvoje skut­ky, a moja duša to zná veľmi dobre.
15 Nik­torá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytos­ti; utkaný som v hl­binách zeme.
16 Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú za­písané všet­ky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
17 A mne jaké drahé sú tvoje myšlien­ky, ó, sil­ný Bože, A jaký ohrom­ný je ich počet!
18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako pies­ku. Keď sa pre­budím, vždy len som s tebou.
19 Keby si, Bože, za­bil bez­božníka a povedal: Mužovia kr­vi, od­stúp­te odo mňa!
20 Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachet­ne, berú nadar­mo t­voje meno, tvoji od­por­covia.
21 Či nie je tak, Hos­podine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí po­vs­távajú proti tebe, sa mi ošk­livia.
22 Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi ne­priateľmi.
23 Pre­zkúmaj ma, sil­ný Bože, a po­znaj moje srd­ce! Zkús ma a po­znaj moje myšlien­ky
24 a vidz, či je vo mne nejaká zlá ces­ta, a veď ma ces­tou večnos­ti.