Roháček › Žalmy › 106

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Hal­lelujah! Oslavuj­te Hos­podina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť ­tr­vá na veky.
2 Kto by vedel vy­povedať hr­din­skú silu Hos­podinovu, k­to vyrozprávať všet­ku jeho chválu?!
3 Blaho­slavení, ktorí os­tríhajú súd; blahoslavený, kto činí spraved­livosť každého času!
4 Pamätaj na mňa, Hos­podine, v lás­kavos­ti nap­roti svojmu ľudu! Navštív ma svojím spasením,
5 aby som videl dob­ré veci tvojich vy­volených, aby som sa radoval radosťou tvoj­ho národa a chválil sa tvojím dedičs­tvom.
6 Hrešili sme aj so svojimi ot­cami; pre­vrátene sme robili; páchali sme bez­božnosť.
7 Naši ot­covia v Egyp­te ne­porozumeli tvojim divom a ne­zmúd­reli z nich; ne­pamätali na tvoju mnohú milosť, ale sa protivili pri mori, v Čer­venom mori.
8 Avšak ich za­chránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hr­din­skú silu.
9 Ok­ríkol Čer­vené more, a vy­sch­lo, a pre­viedol ich mor­skými hl­binami jako púšťou.
10 A za­chránil ich z ruky toho, ktorý ich nenávidel, a vy­pros­til ich z ruky ne­priateľa.
11 A tak pokryly vody ich protiv­níkov; nezos­tal z nich ani jeden.
12 A hoci aj uverili jeho slovám a spievali jeho chválu,
13 rých­le za­bud­li jeho skut­ky a nečakali na jeho radu.
14 Po­tom sa ich zmoc­nila náram­ná žiadosť na púšti, a po­kúšali sil­ného Boha na pus­tine.
15 A dal im, čo si žiadali, a po­slal chudosť na ich dušu.
16 Zase závideli Mojžišovi v tábore, Áronovi, svätému Hos­podinov­mu.
17 Tu sa ot­vorila zem a po­hl­tila Dátana a pri­kryla sber­bu Abirámovu.
18 A roz­nietil sa oheň na ich shromaždenie; plameň spálil bez­božníkov.
19 Spravili si aj teľa na Horebe a klaňali sa sliatine
20 a zmenili svoju Slávu v podobu vola, ktorý žerie bylinu.
21 Za­bud­li na sil­ného Boha, svoj­ho spasiteľa, ktorý činil veliké veci v Egyp­te,
22 divy v zemi Chámovej, strašné veci nes­lýchané pri Čer­venom mori.
23 Pre­to po­vedal, že ich za­hladí, čo by aj bol urobil, keby nebol Mojžiš, jeho vy­volený, stal do trh­liny pred neho, aby od­vrátil jeho roz­pálený hnev, aby nezahubil.
24 Potom zase opo­vr­h­li želanou zemou; ne­verili jeho slovu.
25 A re­pcúc vo svojich stánoch ne­počúvali hlasu Hos­podinov­ho.
26 Vtedy po­z­dvihol svoju ruku na nich, aby učinil to, žeby popadali na púšti
27 a aby dal pad­núť ich semenu medzi po­han­mi a aby ich rozp­týlil po krajinách.
28 Spriah­li sa s Baal-pe­orom a jed­li obeti mŕt­vych.
29 A tak dráždili Boha svojimi skut­kami až vtrhla medzi nich rana.
30 V­tedy sa po­stavil Pin­chas a roz­súdil vec, a za­stavená bola rana.
31 A bolo mu to počítané za spraved­livosť na po­kolenie a po­kolenie, až na veky.
32 A zase len hnevali pri vodách Meríba, takže sa pre nich aj Mojžišovi zle stalo.
33 Lebo roz­tr­pčili jeho ducha, a hovoril neroz­vážne svojimi rtami.
34 Ne­vyp­lienili národov, o ktorých im bol po­vedal Hos­podin;
35 ale sa spliet­li s po­han­mi a na­učili sa ich skut­kom
36 a slúžili ich mod­lám, ktoré sa im staly osíd­lom.
37 A obetovali svojich synov a svoje dcéry démonom.
38 A vy­lievali ne­vin­nú krv, krv svojich synov a svojich dcér, ktoré obetovali kananej­ským mod­lám, a zem sa poškvr­nila kr­vou,
39 a zanečis­tili sa svojimi skut­kami a smil­nili svojimi výčin­mi.
40 P­reto sa roz­pálil hnev Hos­podinov na jeho ľud, a zošk­livil si svoje dedičs­tvo.
41 Vy­dal ich do ruky po­hanov a panovali nad nimi tí, ktorí ich nenávideli.
42 A ich ne­priatelia ich utis­kovali, a boli po­korení pod ich ruku.
43 Mnoho ráz ich vy­tr­hol, ale oni len pred­sa popudzovali k hnevu svojou radou a upádali do biedy pre svoju ne­právosť.
44 No, zase len videl, keď im bolo úz­ko, keď počul ich krik,
45 roz­pamätal sa im na svoju sm­luvu a ľutoval podľa množs­tva svojej milos­ti
46 a na­klonil im ľútosťou všet­kých, ktorí ich boli zajali.
47 Za­chráň nás, Hos­podine, náš Bože, a shromaždi nás z po­hanov, aby sme oslavovali tvoje sväté meno a chlúbili sa tvojou chválou.
48 Požeh­naný Hos­podin, Bôh Iz­raelov, od vekov až na veky. A všetok ľud po­vie na to: Ameň. Hal­lelujah!