RoháčekŽalmy77

Žalmy

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.
2 Môj hlas sa ne­sie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.
3 V deň svoj­ho súženia hľadám Pána; vnoci sa vy­stiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nech­ce dať po­tešiť.
4 Roz­pomínam sa na Boha a úpim; roz­mýšľam, a môj duch nyje. Sélah.
5 Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že ne­môžem hovoriť.
6 Mys­lím na dni od dáv­na, na roky minulých vekov.
7 Roz­pomínam sa na svoje spevy pri hud­be vnoci. Roz­mýšľam vo svojom srd­ci, a môj duch zkúma,
8 či ozaj Pán za­vrh­ne na veky a či už viacej ni­kdy ne­pre­ukáže dob­rotivos­ti?
9 Či je už navždy koniec jeho milos­ti? Či pre­stalo slovo na po­kolenie a po­kolenie?
10 Či sa len za­budol sil­ný Bôh zľutovať? Či za­vrel v hneve svoje milo­sr­den­stvo? Sélah.
11 A po­vedal som: To je moja ne­moc. Ale zmeniť to môže pravica Naj­vyššieho.
12 Roz­pomínať sa budem na skut­ky Hos­podinove. Is­tot­ne sa budem roz­pomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dáv­na.
13 Pre­mýšľam o každom tvojom skut­ku, a budem uvažovať o všet­kých tvojich činoch.
14 Bože, tvoja ces­ta je svätá. K­de kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!
15 Ty si ten sil­ný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.
16 Vy­kúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.
17 Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, trias­ly sa hl­biny.
18 Lialy sa vody ob­lakov; nebesia vy­daly hr­mot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.
19 Zvuk tvoj­ho hromu rachotil na nebes­kej okruhline; bles­ky os­vecovaly okruh zeme; ne­pokojila a trias­la sa zem.
20 Tvoja ces­ta vied­la cez more a tvoje chod­níky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.
21 Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.

RoháčekŽalmy77