Roháček › Žalmy › 9

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru na nápev: Sm­rť synova. Žalm Dávidov.
2 Oslavovať ťa budem, Hos­podine, celým svojím srd­com, budem rozp­rávať všet­ky tvoje divy.
3 Radovať sa budem a plesať v tebe, žal­my budem spievať tvojemu menu, ó, Naj­vyšší!
4 Lebo moji ne­priatelia sa ob­rátili nazad, kles­li a za­hynuli od tvojej tvári,
5 lebo si roz­súdil môj súd a moju pravotu; sadol si na pre­stol, spraved­livý sud­ca.
6 Ohromil si národy; za­hubil si bez­božníka; za­hladil si ich meno na večné veky.
7 Ne­priateľu, do­konané sú t­voje pustošenia na večnosť, a po­boril si mes­tá; za­hynula s nimi aj ich pamiat­ka.
8 Ale Hos­podin tróni na veky; svoj trón stavia na­to, aby súdil.
9 On bude súdiť okruh sveta v spraved­livos­ti; roz­súdi národy v pra­vo­sti.
10 A Hos­podin bude vy­sokým útočišťom po­tlačenému, vy­sokým útočišťom v časoch súženia.
11 A budú v teba dúfať tí, ktorí znajú tvoje meno; lebo ty ne­opus­tíš tých, ktorí ťa hľadajú, ó, Hos­podine.
12 Spievaj­te žal­my Hos­podinovi, tomu, ktorý pre­býva na Si­one; zves­tuj­te medzi národami jeho skut­ky;
13 lebo on vyhľadáva vyliatu krv a pamätá na ňu, nezabúda na krik utrápených.
14 Zmiluj sa nado mnou, Hos­podine; vidz moje trápenie, k­toré znášam od tých, ktorí ma nenávidia, ty, ktorý ma vy­z­dvihuješ z brán smr­ti,
15 aby som rozp­rával všet­ky tvoje chvály v bránach dcéry Si­ona a plesal v tvojom spasení.
16 Po­hania sa po­hrúžili do jamy, ktorú urobili, a ich noha sa lapila do siete, ktorú ukryli.
17 Hos­podin sa učinil známym; vy­konal súd; bez­božník sa za­plietol do diela svojich vlast­ných rúk. Hig­gájon. Sélah.
18 Bez­božníci sa ob­rátia do pek­la jako aj všetky národy, ktoré za­bud­ly na Boha.
19 Lebo nebude chudob­ný za­bud­nutý na veky; nádej ponížených nezahynie na večnosť.
20 Po­vs­taň, Hos­podine, nech ne­zmoc­neje smr­teľný človek; nech sú národy súdené pred tvojou tvárou.
21 Pus­ti na nich strach, ó, Hos­podine, aby vedely národy, že sú iba bied­nymi smr­teľník­mi. Sélah.