RoháčekŽalmy89

Žalmy

1 Vy­učujúci žalm od Étana Ez­rachit­ského.
2 Na veky budem spievať o rôz­nej milos­ti Hos­podinovej; od po­kolenia do po­kolenia budem oznamovať tvoju prav­du svojimi ús­tami, Pane!
3 Lebo som po­vedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upev­níš svoju prav­du, jako si povedal:
4 Učinil som sm­luvu so svojím vy­voleným; pri­sahal som Dávidovi, svoj­mu služob­níkovi:
5 Na veky upev­ním tvoje semä a vy­budujem tvoj trón, aby stál od po­kolenia do po­kolenia. Sélah.
6 A p­reto budú nebesia oslavovať tvoj zá­zrak, Hos­podine, ovšem tvoju prav­du v shromaždení svätých.
7 Lebo kto na nebi môže sa prirov­nať Hos­podinovi? ! K­to je podob­ný Hos­podinovi medzi syn­mi sil­ných bohov?!
8 Bôh je náram­ne strašný v rade svätých a hroz­ný nad všet­kých vôkol neho.
9 Hos­podine, Bože Zá­stupov! kto je ako ty, moc­ný Hos­pode? A čo jako tvoja prav­da, k­torá je vôkol teba?
10 Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vl­ny, ty ich krotíš.
11 Ty si ro­zdr­til Rahaba jako za­bitého; ramenom svojej sily si rozp­týlil svojich ne­priateľov.
12 Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náp­lň; ty si ich založil.
13 Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Her­mon plesajú v tvojom mene.
14 Ty máš rameno s hr­din­skou silou; moc­ná je tvoja ruka; vy­výšená je tvoja pravica.
15 Spraved­livosť a súd je postaťou tvoj­ho trónu; milosť a prav­da pred­chádzajú tvoju tvár.
16 Blaho­slavený ľud, ktorý ti vie radost­ne po­krikovať, Hos­podine, tí, ktorí chodia vo svet­le tvojej tvári!
17 Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vy­výšia sa tvojou spraved­livosťou.
18 Lebo ty si oz­dobou ich sily a svojou dob­rotivosťou po­výšiš náš roh.
19 Lebo náš štít je Hos­podinov a Svätého Iz­raelov­ho náš kráľ.
20 Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som po­moc na hr­din­ského muža; vy­výšil som vy­braného z ľudu.
21 Našiel som Dávida, svoj­ho služob­níka; po­mazal som ho svojím svätým olejom,
22 s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude po­silňovať.
23 Ne­o­klame ho ne­priateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachet­níka.
24 Ro­zdr­tím pred ním jeho protiv­níkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím.
25 A moja prav­da a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vy­výši jeho roh.
26 Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky.
27 On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj sil­ný Bôh a skala môj­ho spasenia.
28 A zase ja ho urobím pr­vorodeným, naj­vyšším z kráľov zeme.
29 Na veky mu za­chovám svoju milosť, a moja sm­luva mu bude stáť ver­ná.
30 A učiním to, že jeho semä bude tr­vať na večnosť a jeho trón ako dní nebies.
31 Ak by jeho synovia opus­tili môj zákon a nechodili v mojich súdoch,
32 ak by poškvr­nili moje ustanovenia a ne­os­tríhali mojich pri­kázaní,
33 vtedy navštívim ich pre­stúpenie prútom a úder­mi ich ne­právosť;
34 ale svojej milos­ti ne­od­nímem od neho ani ne­o­klamem vo svojej prav­de.
35 Ne­poškvr­ním svojej sm­luvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, ne­zmením.
36 Raz som pri­sahal na svoju svätosť, že ne­o­klamem Dávida.
37 Jeho semeno bude ­tr­vať na veky a jeho trón predo mnou jako sl­n­ce.
38 Jako mesiac bude pev­ne stáť na veky a jako svedok na ob­lohe ver­ný. Sélah.
39 Ale ty si ho zavrhol a opo­vr­hol si ním a roz­hneval si sa na svoj­ho po­mazaného.
40 Za­vr­hol si sm­luvu so svojím služob­níkom; poškvr­nil si jeho korunu hodiac ju na zem.
41 Roz­boril si všet­ky jeho ohrady; jeho pev­nos­ti si ob­rátil na rumy.
42 Olupujú ho všet­ci, ktorí idú tade ces­tou; je po­tupou svojim súsedom.
43 Vy­výšil si pravicu jeho protiv­níkov; dal si to, aby sa radovali všet­ci jeho ne­priatelia.
44 Áno, od­vrátil si os­trie jeho meča a nedal si mu ob­stáť v boji.
45 Učinil si priet­rž jeho les­ku a jeho trón si vr­hol na zem.
46 Ukrátil si dni jeho mlados­ti; od­ial si ho han­bou. Sélah.
47 Až do kedy, Hos­podine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prch­livosť ako oheň?
48 Roz­pomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľud­ský vek? ! Na ktorú már­nosť si stvoril všet­kých synov človeka?
49 Kde ktorý človek by žil a ne­uvidel smr­ti, ktorý by vy­tr­hol svoju dušu z ruky še­ola? ! Sélah.
50 Kde je tvoja driev­na rôz­na milosť, Pane, k­torú si pri­sahal Dávidovi vo svojej prav­de?
51 Roz­pomeň sa, Pane, na po­tupu svojich služob­níkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov,
52 ako po­tupujú tvoji ne­priatelia, Hos­podine, ako po­tupujú šľapaje tvoj­ho po­mazaného.
53 Nech je požehnaný Hos­podin na veky. Ameň, ameň.

RoháčekŽalmy89