RoháčekŽalmy42

Žalmy

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Vy­učujúci žalm synov Kórachových.
2 Ako reve jeleň za po­tok­mi vody, tak reve moja duša k tebe, ó, Bože.
3 Moja duša žíz­ni túžbou po Bohu, po živom Bohu, a hovorí: Kedy už prij­dem a ukážem sa pred tvárou Božou!
4 Lebo ta prišlo, že mi je moja slza chlebom vod­ne i vnoci, keď mi hovoria každý deň: Kdeže je tvoj Bôh?
5 Keď sa roz­pomínam na to, vy­lievam v sebe svoju dušu, že som chodieval so zá­stupom a vodieval som ich až do domu Božieho s hlasom spevu a chvály, sláv­nost­né množs­tvo.
6 Prečo si smut­ná, moja duša, a p­rečo sa ne­pokojíš vo mne? Čakaj na Boha lebo ho ešte budem chváliť, rôz­ne spasenie jeho tvári.
7 Môj Bože, moja duša smúti vo mne; pre­to sa roz­pomínam na teba zo zeme Jor­dána, zo zeme výšin Hermona a od vr­chu Mic'ára.
8 Priepasť priepas­ti sa ozýva na zvuk tvojich trubíc, ­pl­ných riavy. Všetok tvoj príboj a všet­ky tvoje vlny sa valia pre­zo mňa.
9 Avšak vodne pri­káže Hos­podin svojej milos­ti, a vnoci bude jeho pieseň u mňa, a modlitba sa bude vznášať k sil­nému Bohu môj­ho života.
10 Po­viem sil­nému Bohu, svojej skale: Prečo si za­budol na mňa? Prečo musím chodiť smut­ný pre útisk ne­priateľa?
11 Je to, jako čo by mi lámal kos­ti, keď sa mi rúhajú moji protiv­níci, keď mi hovoria deň ako deň: Kde je tvoj Bôh?
12 Prečo si smut­ná, moja duša, a prečo sa ne­pokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôz­ne spasenie svojej tvári a svoj­ho Boha.

RoháčekŽalmy42