Roháček › Žalmy › 102

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Mod­lit­ba bied­neho, keď úpel v trápení a pred Hos­podinom vy­lieval svoju žiaľbu.
2 Hos­podine, počuj moju mod­lit­bu, a moje po­kor­né volanie nech prij­de k tebe!
3 Ne­skrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úz­ko. Na­kloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rých­le sa mi oz­vi.
4 Lebo moje dni miz­nú jako dym a moje kos­ti sú vy­pálené jako oh­nište.
5 Moje srd­ce je zbité jako bylina a schne, lebo som za­budol jesť svoj chlieb.
6 Od hlasu môj­ho vzdychania pri­sch­la moja kosť k môj­mu mäsu.
7 Podob­ný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
8 Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
9 Každý deň ma hanobia moji ne­priatelia; tí, ktorí bláz­nia oproti mne, pos­mešne prisahajú na mňa.
10 Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so sl­zami.
11 Je to pre tvoje roz­hnevanie sa a p­re tvoj prch­ký hnev, lebo si ma vy­z­dvihol a hodil na zem.
12 Moje dni sú jako miz­núci tieň a ja schnem ako bylina.
13 Ale ty, Hos­podine, tr­váš na veky a tvoja pamiat­ka na po­kolenie a po­kolenie.
14 Ty po­vs­taneš a zľutuješ sa nad Si­onom, lebo je čas učiniť mu milo­sr­den­stvo, lebo už prišiel určený čas.
15 Lebo tvoji služob­níci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
16 A po­hania sa budú báť mena Hos­podinov­ho a všet­ci kráľovia zeme tvojej slávy.
17 Lebo Hos­podin vy­staví Si­on; ukáže sa vo svojej sláve.
18 Po­hliad­ne na mod­lit­bu ob­naženého a ne­opo­vrh­ne ich mod­lit­bou.
19 Za­píše sa to pre budúce po­kolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
20 pre­tože po­zrel s výsos­ti svojej svätos­ti, Hos­podin, s nebies sa podíval na zem,
21 aby počul stonanie väzňa, aby roz­viazal synov smr­ti,
22 aby rozp­rával meno Hos­podinovo na Si­one a jeho chválu v Jeruzaleme,
23 keď sa do­ved­na shromaždia národy a kráľov­stvá, aby slúžily Hos­podinovi.
24 Strápil moju silu na ces­te, ukrátil moje dni.
25 Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polo­vici mojich dní, veď tvoje roky sú cez po­kolenia po­kolení.
26 Ty si tam pred­tým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
27 ony za­hynú, ale ty stojíš, a všet­ky zvetšejú ako rúcho; za­meníš ich ako odev, a budú za­menené.
28 Ale ty si ten is­tý, a tvojim rokom nebude kon­ca.
29 Synovia tvojich služob­níkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pev­ne pred tebou.