Roháček › Žalmy › 94

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Sil­ný Bože po­msty, Hos­podine, sil­ný Bože po­msty, za­skvej sa!
2 Po­z­dvih­ni sa, sud­ca zeme! Daj pyšným od­platu!
3 Až do­kedy bez­božníci, Hos­podine, do­kedy budú plesať bez­božní?
4 Vravia a vravia, hovoria spur­ne; honosia sa všet­ci činitelia ne­právos­ti.
5 Hos­podine, dep­cú tvoj ľud a trápiac ponižujú tvoje dedičs­tvo.
6 Vraždia vdovu a po­hos­tína a siroty za­bíjajú
7 a hovoria: Ne­vidí toho Hospodin, ani tomu nerozumie Bôh Jakobov.
8 Roz­umej­te, zhovädilí v ľude! Bláz­ni, kedyže už zmúd­riete?
9 Či azda ten, ktorý vsadil ucho, ne­počuje? Alebo či ten, ktorý utvoril oko, ne­vidí?
10 Či ten, ktorý káz­ni národy, nebude tres­tať? Ten, ktorý učí ľudí vedomos­ti?
11 Hos­podin zná myšlien­ky ľudí, že sú már­nosť.
12 Blaho­slavený muž, ktorého ot­cov­sky káraš, Hospodine, a vy­učuješ ho zo svoj­ho zákona,
13 aby si mu spôsobil po­koj pred dňami zlého, kým sa bez­božnému ne­vykope jama.
14 Lebo Hos­podin ne­po­vrh­ne svoj­ho ľudu a ne­opus­tí svoj­ho dedičs­tva.
15 Lebo súd sa na­vráti k spraved­livos­ti, a za ním poj­dú všetci úp­rim­ného srd­ca.
16 Kto by bol za mňa po­vs­tal proti zlost­níkom? Kto by sa bol po­stavil za mňa proti činiteľom ne­právos­ti?
17 Keby mi Hos­podin nebol býval pomocou, už by sa skoro bola oct­la moja duša v mlčaní.
18 Ak hovorím: Moja noha sa kláti, tvoja milosť, ó, Hos­podine, ma vždyc­ky upevní.
19 V mnohých mojich dum­ných myšlienkach v mojom srd­ci tvoje po­tešovania ob­veseľujú moju dušu.
20 Lebo veď či sa spolčí s tebou stolica ne­právos­ti, ten, kto vy­mýšľa trápenie po zákone?
21 Tí, ktorí útočia na dušu spraved­livého a od­sudzujú ne­vin­nú krv?
22 Ale Hos­podin mi je vy­sokým hradom a môj Bôh skalou môj­ho útočišťa.
23 A ob­ráti ich ne­právosť na nich samých, ich vlast­nou zlosťou ich za­hladí; za­hladí ich Hos­podin, náš Bôh.