Roháček › Žalmy › 31

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm Dávidov.
2 K tebe, Hos­podine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel han­biť, na veky! Vy­sloboď ma vo svojej spraved­livos­ti!
3 Na­kloň ku mne svoje ucho! Rých­le ma vy­trh­ni a buď mi pev­nou skalou a ohradeným domom, aby si ma za­chránil.
4 Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď!
5 Vy­veď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pev­nosťou.
6 Do tvojej ruky porúčam svoj­ho ducha, lebo si ma vy­kúpil, Hos­podine, Bože, sil­ný a verný.
7 Nenávidím tých, ktorí po­zorujú na ničomnú már­nosť; ale ja sa nadejem na Hos­podina.
8 Veseliť a radovať sa budem v tvojej milos­ti, pre­tože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu
9 a ne­vydal si ma do ruky ne­priateľa a postavil si moje nohy na prie­s­trans­tve.
10 Zmiluj sa nado mnou, Hos­podine, lebo mi je úz­ko; moje oko zomd­lelo od trápenia, moja duša i celé moje telo.
11 Lebo môj život hynie v žalos­ti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju ne­právosť, a moje kos­ti práh­nu.
12 Pre všet­kých a tak mnohých svojich protiv­níkov som po­tupou, a svoj­mu súsedovi zvlášte, a po­strachom svojim známym; tí, ktorí ma von­ku vídavajú, utekajú predo mnou.
13 Za­bud­nutý som ako mŕt­vy, k­torý vy­šiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu.
14 Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všet­kých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu.
15 Ale ja sa nadejem na teba, Hos­podine; po­vedal som: Ty si môj Bôh.
16 V tvojej ruke sú moje časy. Vy­trh­ni ma z ruky mojich ne­priateľov a z moci tých, ktorí ma prena­sledujú.
17 Daj, aby svietila tvoja tvár na tvoj­ho služob­níka; za­chráň ma vo svojej milos­ti!
18 Hos­podine, nedopusť, aby som sa musel han­biť, lebo volám na teba. Nech sa han­bia bez­božníci, nech umĺk­nu, ­vr­hnutí do pek­la.
19 Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spraved­livého tvr­dé veci v pýche a v po­hŕdaní.
20 Jaké veľké a mnohé je tvoje dob­ré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred syn­mi človeka!
21 Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mätežou človeka; ukryješ ich vo s­vojom stáne pred svárom jazykov.
22 Požeh­naný Hos­podin, lebo mi učinil pred­iv­nú milosť v ohradenom mes­te.
23 Ale ja som bol po­vedal vo svojom predesení: Od­rezaný som zp­red tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich po­kor­ných prosieb, keď som volal na teba o pomoc.
24 Miluj­te Hos­podina, všet­ci jeho svätí, lebo Hospodin os­tríha ver­ných a hoj­ne od­pláca tomu, ktorý robí pýchu.
25 Buďte zmužilí, a on posilní vaše srd­ce, všet­ci vy, ktorí očakávate na Hos­podina!