Roháček › Žalmy › 49

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Synov Kórachových. Žalm.
2 Počuj­te to, všet­ky národy; po­zoruj­te ušima, všet­ci obyvatelia sveta,
3 jako vy­sokého, tak i níz­keho rodu synovia, všet­ci do­ved­na, bohatý aj chudob­ný!
4 Moje ús­ta budú hovoriť múd­rosť, a to, o čom roz­mýšľa moje srd­ce, je roz­um­nosť.
5 Na­kloním svoje ucho k prís­loviu; pri har­fe za­počnem svoju hl­bokú, umnú reč:
6 Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma ob­kľúčila ne­právosť mojich pätí.-
7 A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohat­stvom, nech počujú!
8 Ni­kto nijakým činom ne­vykúpi brata, nedá Bohu za neho smier­neho
9 (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky! ),
10 aby žil ďalej na večnosť a ne­videl porušenia!
11 Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a ne­smysel­ný a svoj majetok zanechávajú iným.
12 Mys­lia si, že ich domy budú tr­vať na veky, ich príbyt­ky z po­kolenia na po­kolenie; nazývajú zeme po svojich menách.
13 Ale človek ne­tr­vá vo s­vojej sláve; je podob­ný hovädám, ktoré hynú.
14 Tá ich ces­ta je ich bláz­nov­stvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.
15 Ako ovce budú složení v hrobe; sm­rť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich ob­raz? Je na to, aby sa roz­padol v hrobe jako vet­ché rúcho preč zo svoj­ho vznešeného obyd­lia.
16 Ale Bôh vy­kúpi moju dušu z ruky pek­la, lebo si ma vez­me. Sélah.
17 Neboj sa, keď nie­kto bohat­ne, keď sa množí sláva jeho domu!
18 Lebo pri svojej smr­ti ne­vez­me ničoho z toho; ne­sos­túpi za ním jeho sláva.
19 Lebo žeh­ná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.-
20 Ale keď prijdeš až k po­koleniu jeho ot­cov, uzrieš, že neuvidia svet­la až na večnosť.
21 Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podob­ný je hovädám, k­toré hynú.