Roháček › Izaiáš › 40

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Potešenie. Hlas volajúceho. Zvestovať dobré veci.1 Po­tešuj­te, po­tešuj­te môj ľud! hovorí váš Bôh. 2 Hovor­te k srd­cu Jeruzalemu a hlásaj­te mu, že sa do­pl­nila jeho bor­ba, že je od­pus­tená jeho ne­právosť, že vzal z ruky Hos­podinovej dvoj­násob­ne za všet­ky svoje hriechy. 3 Hlas volajúceho na púšti: Uprav­te ces­tu Hos­podinovu, urov­naj­te na pus­tine hrad­skú nášmu Bohu! 4 Každé údolie nech je zvýšené, a každý vrch a breh nech sú snížené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hor­naté dolinou. 5 A zjaví sa sláva Hos­podinova, a uvidia, všetci, každé telo do­ved­na, že ús­ta Hos­podinove hovorily. 6 Hlas hovorí: Volaj! A po­vedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet: 7 tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hos­podinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou. 8 Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky. 9 Vy­j­di si na vy­soký vrch, zves­tovateľu dob­rých vecí Si­one! Po­výš moc­ne svoj hlas, zves­tovateľu dob­rých vecí, Jeruzaleme! Po­výš, neboj sa! Po­vedz mes­tám Júdovým: Hľa, váš Bôh! 10 Hľa, Pán Hos­podin prij­de jako moc­ný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním. 11 Jako pas­tier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom shromaždí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé nežne po­vedie. Hospodin je všemohúci; modly sú márnosť.12 Kto zmeral vody svojou hr­sťou a nebesia vy­meral piaďou, sob­ral, merajúc, prach zeme do tretiny mier­ky a od­vážil vr­chy na váhe a brehy na vážkach? 13 Kto vy­stihol veľkosť Ducha Hos­podinov­ho? A človek nech mu oznámi jeho radu! 14 S kýmže sa radil, aby mu bol dal roz­umieť a na­učil ho k­ráčať stezkou súdu a vy­učil ho známos­ti? Alebo nech mu oznámi ces­tu roz­um­nos­ti! 15 Hľa, národy sú jako kvap­ka z ved­ra a po­važovaní sú za toľko jako prach na vážkach: hľa, os­trovy zdvih­ne jako prášok! 16 A Libanon? Ne­stačil by na zanietenie ohňa, a jeho zveriny by nebolo do­sť na zápal­nú obeť. 17 Všet­ky národy sú pred ním ako nič, po­važované sú mu za menej ako nič a za már­nosť. 18 A tedy komuže pri­podob­níte sil­ného Boha a jakú mu prirov­náte podobu? 19 Rytinu uleje remesel­ník a zlat­ník ju po­tiah­ne zlatom a uleje k nej strieborné re­tiaz­ky. 20 Chudob­ný si vy­berie za obeť po­z­dvi­hnutia drevo, ktoré ne­prách­niveje a vyhľadá si múd­reho remesel­níka, aby mu postavil rytinu, ktorá by sa ne­poh­la. 21 Či ne­viete, či ste ne­počuli, či vám nebolo zves­tované od počiat­ku, či nerozumiete zá­kladom zeme? 22 On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobyl­ky; on rozp­re­strel nebesia ako ten­ké tkanivo a roz­tiahol ich ako stánok na bývanie, 23 on vydáva kniežatá v nič a činí sud­cov zeme, že sú jako már­nosť, 24 ba ešte ani nie sú za­sadení, ba ešte ani nie sú za­siati, ba ani ich parez nezapus­til koreňa do zeme, už aj po­vanie na nich, a uschnú, a víchor ich od­nesie ako plevy! 25 A tedy komu ma pri­podob­níte, aby som mu bol rov­ný? hovorí Svätý. 26 Po­z­dvih­nite svoje oči k výšinám a vidz­te, kto to všet­ko stvoril? Ten, ktorý vy­vodí ich voj­sko v ­pl­nom počte, volá ich všet­ky podľa mena. Pre množs­tvo vlády a preto, že je mocný a silný, ni­ktoré ne­smie chýbať. Jakob nemá pochybovať. Pán dáva ustalému silu.27 Prečo potom povedáš, Jakobe, a hovoríš, Iz­raelu: Moja ces­ta je skrytá pred Hos­podinom, a môj súd ta pre­chádza pop­ri mojom Bohu? 28 Či ne­vieš? Ak si ne­počul: Večný Bôh Hos­podin, ktorý stvoril kon­ce zeme, ne­us­táva ani nezomd­lieva; ni­kto ne­vys­tih­ne jeho roz­umu! 29 On dáva ustalému silu a tomu, kto ne­má vlády, hoj­ne udeľuje moci. 30 Mláden­ci ustávajú a zomd­lievajú, a junáci ťažko klesajú; 31 ale tí, ktorí očakávajú na Hos­podina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako or­li; bežia a nezomd­lievajú, chodia a ne­us­távajú.