Roháček › Izaiáš › 4

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Očistené ostatky. Stán Boží.1 A toho dňa sa chopí sedem žien jed­ného muža a po­vedia: Budeme jesť svoj vlast­ný chlieb a budeme sa od­ievať svojím vlast­ným rúchom, len nech sa menujeme po tebe, od­ním naše po­hanenie. 2 Toho dňa bude mlád­nik Hos­podinov na krásu a slávu a plod zeme na pýchu a okrasu unik­lým z Izraela. 3 A stane sa, že tomu, kto ostane na Si­one unik­núc záhube, a kto zbud­ne v Jeruzaleme, bude sa hovoriť svätý, každému k­to bude zapísaný na život v Jeruzaleme, 4 keď smyje Pán hnusobu dcér Si­ona a vy­plák­ne krv Jeruzalema z jeho stredu, a to duchom súdu a duchom pálčivos­ti. 5 A Hos­podin stvorí nad každým obyd­lím vr­chu Si­ona a nad jeho sláv­nost­ným shromaždením ob­lak vod­ne a dym a blesk plápolajúceho ohňa vnoci, lebo nad každou slávou má byť zastrenie. 6 A bude stánom, aby bol tôňou vod­ne pred horúčavou, útočišťom a skrýšou pred nečasom a dažďom.