Roháček › Izaiáš › 15

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

O zkaze Moábovej.1 Bremä Moábovo. Lebo v noci, v ktorej bude spus­tošené Ar Moábovo, bude umlčané; lebo vnoci bude spus­tošené Kír Moábovo a bude umlčané. 2 Poj­dú hore do chrámu a Díbon na s­voje výšiny, plakať; nad Nébom a nad Médebou bude kvíliť Moáb. Na každej jeho hlave bude plešina, a každá brada bude ostrihaná. 3 Na jeho uliciach si opášu smútočné rúcho drs­né, na jeho po­strešiach a na jeho námes­tiach bude každý z nich kvíliť roz­lievajúc sa v plači. 4 A Chešbon bude kričať i Eleále; až po Jahac bude počuť ich hlas. Pre­to budú žalost­ne kričať ozb­rojen­ci Moábovi; duša každého z nich bude sa chvieť pre neho 5 a povie: Moje srd­ce kričí pre Moába. Oj, jeho závory! Až po Coár počuť krik ako ryk trojročnej jalovice! Lebo plačúc vy­stupujú hore luchit­ským svahom, lebo ces­tou do Choronaima po­z­dvih­nú krik ú­pl­ného skrúšenia, 6 pre­tože vody Nim­ríma budú velikou púšťou, lebo tráva uschne, bylina vy­hynie; nebude ničoho zeleného. 7 Pre­to pre­bytok, k­torého si nadovážili, a ich imanie, k­torého naskladali, od­nesú k po­toku Arabím. 8 Lebo krik obíde všade do­okola kraje Moábove, až do Eg­lai­ma jeho kvílenie, až do Bér-élima zanesie sa jeho kvílenie. 9 Lebo vody Dímona budú pl­né kr­vi, pre­tože na Dímon položím ešte aj prídavky: na tých z Moába, ktorí unik­nú, pošlem ľva jako aj na ostatok zeme.