Roháček › Izaiáš › 5

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pieseň o vinici.1 Nože nech spievam svoj­mu milému pieseň môj­ho milovaného o jeho vinici: Môj milý mal vinicu na úrod­nom vr­chu. 2 Pre­kopal ju a vy­sbieral z nej kamenie, vy­sadil ju naj­výbor­nejšou révou a vy­stavil vežu pro­stred nej, ba ešte aj lis v nej vy­tesal a očakával, že bude rodiť hroz­ná; ale rodila plané nedoz­rel­ky. 3 A tak teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia Júdovi, nože roz­súďte medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo sa ešte malo učiniť mojej vinici, čo by som nebol v nej učinil? Prečo, keď som očakával, že bude rodiť hroz­ná, rodila plané nedoz­rel­ky? 5 Pre­to teraz nech vám oznámim, čo učiním svojej vinici: od­stránim jej hlohový plot, a bude na zkazu; roz­váľam jej murovanú ohradu, a bude na pošliapanie. 6 A učiním ju prielohom; nebude rezaná ani kopaná, a vzras­tie na nej tŕnie a bodľač. A za­kážem ob­lakom, aby nedaly, že by na ňu pršal dážď. Beda hrabivcom, opilcom, pyšným a prevráteným.7 Lebo vinicou Hos­podina Zá­stupov je dom Iz­raelov, a mužovia Júdovi sú za­sadenou révou jeho roz­koše. Ale kým očakával súd, hľa, samý útisk, očakával spravedlivosť, a tu hľa, krik. 8 Beda tým, ktorí pri­pojujú dom ku domu a po­sunujú pole k poľu, takže nieto inému miesta! Jako keby ste boli sami osadení pro­stred zeme! 9 V moje uši riekol Hospodin Zá­stupov: Ba is­té je, že mnohé domy budú ob­rátené v púšť, veľké a krás­ne, takže nebude v nich obyvateľa. 10 Lebo desať honov vinice vy­dá jeden bat, a chomer vysiateho semena vy­dá efu. 11 Beda tým, ktorí vstávajúc skoro ráno sháňajú sa po opoj­nom nápoji, a ktorí trvajú p­ri tom neskoro do noci, až ich víno roz­paľuje! 12 Citara, har­fa, bubon, píšťala a víno, to sú ich hos­tiny! A na skutok Hos­podinov nehľadia ani ne­vidia diela jeho rúk. 13 Pre­to poj­de môj ľud do zajatia, tak čo ne­zvie, a jeho sláva sa ob­ráti v mužov, k­torí budú tr­pieť hladom, a jeho množs­tvo vy­schne od smädu. 14 Pre­to i peklo rozširuje svoje hrd­lo a rozt­vára svoje ús­ta nad mieru, a sos­túpi ta jeho, Jeruzalema, nád­hera i jeho množs­tvo i jeho hukot i tí, ktorí sa veselia v ňom. 15 A tak bude zo­hnutý p­ros­tý človek a ponížený aj sláv­ny muž, a oči vy­sokých budú snížené. 16 Ale Hos­podin Zá­stupov bude vy­výšený v súde, a sil­ný Bôh svätý bude po­svätený v spraved­livos­ti. 17 A ovečky sa budú pásť ako d­riev na svojom pas­tvis­ku, a pus­tiny tučných budú jesť putujúci. 18 Beda tým, ktorí ťahajú ne­právosť za lano már­nos­ti a jako za povraz u voza hriech! 19 Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, nech po­spiecha so svojím dielom, aby sme videli, a nech sa pri­blíži a nech prij­de rada Svätého Iz­raelov­ho, aby sme zvedeli. 20 Beda tým, ktorí hovoria zlému dob­ré a dob­rému zlé, ktorí kladú tmu za svet­lo a svet­lo za tmu, ktorí kladú hor­ké za slad­ké a slad­ké za hor­ké! 21 Beda tým, ktorí sú múd­ri vo svojich vlast­ných očiach a pred svojou vlast­nou tvárou roz­um­ní! 22 Beda tým, ktorí sú hr­din­mi do pitia vína, a tým, k­torí sú udat­nými mužmi miešať opoj­ný nápoj; 23 ktorí ospraved­lňujú bez­božného pre ú­plat­ný dar a spraved­livosť spraved­livého od­straňujú od neho. 24 Pre­to jako jazyk ohňa zožiera str­nište, a jako suchá tráva, t­rávená od plameňa, klesá, tak bude ich koreň ako zhnilina, a ich kvet sa vznesie ako prach, lebo za­vr­h­li zákon Hos­podina Zá­stupov a rúhavo po­hŕd­li rečou Svätého Iz­raelov­ho. Strašný pomstiteľ.25 Pre­to sa za­pálil hnev Hos­podinov na jeho ľud, a on vystrúc svoju ruku na neho porazil ho tak, až sa za­trias­ly vr­chy, a ich mŕt­ve telá boly jako hnoj pro­stred ulice. Pri tom pri všet­kom ne­od­vrátil sa jeho hnev, a ešte vždy je jeho ruka vy­stretá. 26 A vy­z­dvih­ne prápor národom zďaleka a za­písk­ne naň, aby prišiel od kon­ca zeme. A hľa, prij­de rých­le a ľahkým behom. 27 Nebude medzi nimi ustalého ani klesajúceho, nezad­rieme ani nezas­pí, ani sa nerozop­ne opasok jeho bedier, ani sa neroz­trh­ne remenec na jeho obuvi. 28 Jeho strely sú os­tré, a všet­ky jeho lučištia sú na­tia­hnuté; kopytá jeho koní sa po­važujú za tvr­dé jako kremeň a jeho kolesá za rých­le jako vích­rica. 29 Jeho revanie jako revanie ľva, bude revať jako ľvíčatá, a bude mum­lať a po­chytí korisť a od­vlečie, ani nebude nikoho, kto by vy­tr­hol. 30 A bude hučať nad ním toho dňa, jako hučí more. A keď po­zrie človek na zem, tu hľa, tma, úz­kosť. A svet­lo? Za­tmí sa jej mrak­mi.