RoháčekIzaiáš2

Izaiáš

Povolanie pohanov. Kráľovstvo pokoja.1 Slovo, ktoré videl Izai­áš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme. 2 A stane sa v po­sled­ných dňoch, že bude pev­ne stáť vrch domu Hos­podinov­ho hore na vr­chu vr­chov a bude vy­výšený nad brehy, a po­hr­nú sa k nemu všet­ky národy. 3 A poj­dú mnohí ľudia a po­vedia: Poďte a vy­j­dime hore na vrch Hos­podinov, do domu Boha Jakobov­ho, a bude nás vy­učovať niek­torým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stez­kách! Lebo zo Si­ona vy­j­de zákon a slovo Hos­podinovo z Jeruzalema. 4 A bude súdiť medzi národami a bude tres­tať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v sr­py. Ne­po­z­dvih­ne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju. Dom Jakobov opustený pre modlárstvo. Tresty Božie. Modly zmiznú.5 Dome Jakobov, poďte a choďme v svet­le Hos­podinovom! 6 Lebo si ta od­vrh­nul svoj ľud, dom Jakobov, pre­tože sú na­pl­není ohav­nosťami od východu, planetária ako Filištíni a sd­ružujú sa s deťmi cudzozem­cov. 7 Jeho zem je na­pl­nená strieb­rom a zlatom, takže nie je kon­ca jeho po­kladom; a jeho zem je na­pl­nená koňmi, a nieto kon­ca jeho vozom. 8 A p­ritom je na­pl­nená jeho zem mod­lami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlast­né prs­ty. 9 A pre­to bude zo­hnutý p­ros­tý človek a ponížený aj sláv­ny muž. Ne­od­pus­ti im! 10 Voj­di do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hos­podinovým a pred slávou jeho veleb­nos­ti! 11 Vy­soké oči človeka budú snížené, a zo­hnutá bude vy­sokosť ľudí, a bude vy­výšený len sám Hos­podin toho dňa. 12 Lebo deň Hos­podina Zá­stupov sa blíži na každého pyšného a vy­sokého i na každého po­vzneseného, a bude ponížený, 13 aj na všet­ky ced­ry Libanona, vy­soké a po­vznesené, i na všet­ky duby Bázana, 14 na všet­ky vy­soké vr­chy a na všet­ky po­vznesené brehy, 15 na každú vežu vy­sokú a na každý múr ohradený, 16 na všet­ky lode Taršíša a na všet­ky vzác­ne maľby. 17 A tak bude zo­hnutá hr­dosť človeka a snížená vy­sokosť ľudí, a bude vy­výšený len sám Hos­podin toho dňa. 18 A mod­ly cel­kom zmiz­nú. 19 A voj­dú do jas­kýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hos­podinovým a pred slávou jeho veleb­nos­ti, keď po­vs­tane, aby moc­ne za­triasol zemou. 20 Toho dňa od­hodí človek svoje striebor­né mod­ly i svoje zlaté mod­ly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal kr­tom a ne­topierom. 21 A voj­de do dutín skál a do trh­lín brál pred strachom Hos­podinovým a pred slávou jeho veleb­nos­ti, keď po­vs­tane, aby moc­ne za­triasol zemou. 22 Pre­staňteže čakať po­moc od človeka, ktorého dych je v jeho no­z­dre, lebo veď za čo má byť po­vážený?!

RoháčekIzaiáš2