Roháček › Izaiáš › 26

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pieseň, ktorou ľud Boží po vyslobodení z telesného i duchovného Babylona bude oslavovať svojho Boha.1 Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme sil­né mes­to! Bôh nám dal spasenie za múr a val. 2 Ot­vor­te brány, aby vošiel spraved­livý národ, os­tríhajúci ver­nosť. 3 Človeka, k­torého myseľ je opretá na teba, Bože, za­chováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba. 4 Nadej­te sa na Hos­podina na večné veky, pre­tože v Hos­pod-Hos­podinovi je skala vekov. 5 Lebo zo­hnul tých, ktorí bývajú vy­soko, vy­výšené mes­to; áno, poníži ho, poníži ho až k zemi, srazí ho až do prachu. 6 Noha ho zašliape, nohy bied­neho, kroky chudob­ných. 7 Ces­tou spraved­livému je priamosť. Ty súc priamy urov­návaš drahu spraved­livého. 8 Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, Hos­podine; po tvojom mene a po roz­pomien­ke na teba nesie sa túžba duše. 9 Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spraved­livos­ti. 10 Keď sa aj učiní bez­božnému milosť, on sa jed­nako nenau­čí spraved­livos­ti; v zemi pra­vo­sti robí pre­vrátene a ne­vidí veleb­nos­ti Hos­podinovej. 11 Hos­podine, hoci je vy­soko vy­výšená tvoja ruka, ne­vidia. No, uvidia a budú sa han­biť p­re závisť, že závideli tvoj­mu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protiv­níkov. 12 Hos­podine, ty nám spôsobíš po­koj, lebo i všet­ky naše skut­ky si ty vykonal za nás. 13 Hos­podine, náš Bože, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno. 14 Po­mreli, ne­ožijú; mŕt­vi sú, viacej ne­vs­tanú. Tak si tedy navštívil a za­hladil si ich a za­hubíš i každú pamiat­ku na nich. 15 Rozm­nožil si národ, Hos­podine, rozm­nožil si národ, si os­lávený, ďaleko si po­sunul všet­ky kon­ce zeme. 16 Hos­podine, v súžení ťa hľadali a navštívili; vy­lievali pokor­né prosby tiché, keď si ich t­res­tal a káz­nil. 17 Ako tehot­ná žena, ktorá sa blíži k porodu, že sa svíja a kričí vo svojich boles­tiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Hos­podine. 18 Tehot­neli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme ne­spôsobili zemi, ani ne­pad­li obyvatelia okruhu sveta. 19 Tvoji mŕt­vi ožijú, moje mŕt­ve telo, vstanú. Pre­buďte sa plesaj­te vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕt­vych. 20 Idi, môj ľude, voj­di do svojich komôr, za­tvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým ne­prej­de zúrivý hnev. 21 Lebo hľa, Hos­podin vy­j­de zo svoj­ho mies­ta navštíviť ne­právosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy od­kryje zem svoju krv a nebude viacej pri­krývať svojich po­bitých.