Roháček › Izaiáš › 42

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Kristus služobník Hospodinov.1 Hľa, môj služob­ník, ktorého podop­riem, môj vy­volený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svoj­ho Ducha na neho, vy­nášať bude národom súd. 2 Nebude kričať ani ne­povýši ani nedá počuť na ulici svoj­ho hlasu. 3 Nalomenej trs­tiny nedolomí a tlejúceho knôtu ne­vyhasí; súd bude vy­nášať podľa prav­dy. 4 Nebude tlieť ani sa nenalomí, do­kiaľ ne­po­staví na zemi súdu, a na jeho vy­učujúci zákon budú očakávať os­trovy. 5 Tak­to hovorí sil­ný Bôh Hos­podin, ktorý stvoril nebesia a roz­tiahol ich, ktorý rozp­re­strel zem i to, čo vy­chádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, k­torý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej. 6 Ja Hos­podin som ťa po­volal v spraved­livos­ti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa os­tríhať a dám ťa za sm­luvu ľudu a za svet­lo národom, 7 aby si ot­voril slepé oči a vy­viedol väzňa z väzenia, zo žalára tých, ktorí sedia vo tme. 8 Ja Hos­podin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály. 9 Hľa, p­red­povedané veci prvé prišly, a nové ja oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vy­pučia. Spievať Hospodinovi pre jeho divné skutky.10 Spievaj­te Hos­podinovi novú pieseň, jeho chválu od kon­ca zeme, tí, ktorí so­stupujú na more, i jeho náp­lň, os­trovy aj ich obyvatelia! 11 Nech po­z­dvih­nú s­voj hlas púšť i jej mes­tá, dediny, v ktorých býva Kédar! Nech plesajú obyvatelia mes­ta Séla! Nech po­krikujú s temena vr­chov! 12 Nech vzdajú Hos­podinovi česť a nech zves­tujú na os­trovoch jeho chválu! 13 Hos­podin vy­j­de jako hr­dina, jako muž boja zo­budí s­voju horlivosť; bude kričať, áno, revať, vrh­ne sa na svojich ne­priateľov a zmôže ich ako junák 14 a povie: Mlčal som už od veku; bol som ticho, jako keby som bol býval hluchý a ne­mý; pre­máhal som sa. Ale teraz už dychocem ako žena, ktorá ide porodiť; lapám vzduch a dych­tím, všet­ko razom. 15 Spus­toším vr­chy i brehy a všet­ku ich bylinu usuším a ob­rátim rieky na os­trovy a jazerá vy­suším. 16 A po­vediem slepých po ces­te, ktorej ne­znajú; po chod­níkoch, k­torých neznajú, ich sprevodím; ob­rátim tmu pred nimi v svet­lo a krivolaké mies­ta v rovinu. Tieto veci učiním a ne­opus­tím ich. 17 Uhnú zpät a veľmi sa budú han­biť tí, ktorí sa nadejú na rytinu, ktorí hovoria sliatinám: Vy ste našimi boh­mi. Hluchí majú počuť a slepí vidieť.18 Vy, hluchí, počuj­te, a slepí prezrite, aby ste videli! 19 Kto je slepý krome môj­ho služob­níka a hluchý jako môj po­sol, k­torého posielam? Kto je slepý jako ten, ktorý požíva môj pokoj, a slepý jako služob­ník Hos­podinov? 20 Hľa, videl si mnohé veci veľké, ale si nezachoval. Mal ot­vorené uši, ale ne­počul. 21 Hos­podin mal v ňom záľubu pre svoju spraved­livosť, zvelebil ho svojim zákonom a pre­slávil. 22 No, a on je olúpeným ľudom a ob­raným; všet­ci sú spútaní v dierach; a po­schovávaní v žalároch; sú na lúpež, a neni toho, kto by vy­tr­hol, na rozchvátanie, a niet toho, kto by po­vedal: Na­vráť! 23 Kto z vás na­kloní k tomu ucho, k­to bude po­zorovať ušima, aby počul, čo bude po­tom? 24 Kto vydal Jakoba na rozch­vátanie a Iz­raela k­to vy­dal lupičom? Či azda nie Hos­podin, proti ktorému sme hrešili? A nech­celi chodiť po jeho ces­tách ani ne­pos­lúchali jeho zákona. 25 Pre­to vy­lial na neho prch­livosť svoj­ho hnevu a silu voj­ny, ktorá ho pálila na­okolo plameňom, ale ne­poz­nal toho; a roz­pálil sa proti ne­mu, ale ne­vzal si toho k srd­cu.