Roháček › Izaiáš › 28

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Beda opilcom, prostému i kňazovi: nechápu reči Božej.1 Beda Samárii, korune pýchy opil­cov Ef­rai­ma, a väd­núcemu kvetu, kráse, ktorou sa zdobí, korune, ktorá je na hlave žír­neho údolia porazených od vína! 2 Hľa, Pán má moc­ného a sil­ného, k­torý prij­de jako príval kamen­ca, jako zhub­ný víchor nákaz­livý, jako príval mohut­ných vôd za­plavujúcich, složí ju rukou na zem. 3 Nohami bude zašliapaná, koruna pýchy opil­cov Ef­rai­mových. 4 A tak bude väd­núci kvet, krása, ktorou sa zdobí, koruna, ktorá je na hlave žír­neho údolia ako jeho ran­né ovocie, k­toré dozreje, prv ako je leto, a ktoré, keď ho nie­kto uvidí, hl­ce, kým ho je čo len kúsok v jeho ruke. 5 Toho dňa bude Hos­podin Zá­stupov krás­nou korunou, zdob­ným ven­com ostat­ku svoj­ho ľudu, 6 a duchom súdu tomu, kto sedí na súde, a hr­din­skou silou tým, ktorí za­pudzujú boj zpät do brány. 7 Ale aj títo, synovia Júdovi, blúdia od vína a po­tácajú sa od opoj­ného nápoja; kňaz i prorok blúdia od opoj­ného nápoja; po­hl­covaní sú od vína, po­tácajú sa od opoj­ného nápoja, blúdia vo videnom, klátia sa čo do súdu. 8 Lebo všet­ky stoly sú pl­né vý­vrat­ku a lajna, takže už nie je čis­tého miesta. 9 Kohože bude vy­učovať známos­ti a koho má osvietiť, aby roz­umel zves­ti? Či azda odlúčených od mlieka, od­tr­hnutých od pŕs? 10 Lebo v­raj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úp­rava na úp­ravu, úp­rava na úp­ravu; trochu tam a trochu tam. 11 Is­tot­ne bude hovoriť blabolajúcou, nes­rozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu, 12 im, ktorým po­vedal: Toto je odpočinutie; daj­te od­počinúť ustalému, a toto utíšenie! Avšak nech­celi počuť. 13 Ale im je slovo Hos­podinovo príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úp­rava na úp­ravu, úp­rava na úp­ravu; trochu tam a trochu tam, aby ta išli a kles­li nazad a boli skrúšení a aby sa za­pliet­li do slučky a boli lapení. 14 Pre­to počuj­te slovo Hos­podinovo, po­smievační mužovia, ktorí panujete nad tým­to ľudom, ktorý je v Jeruzaleme! 15 Pre­tože hovoríte: Učinili sme sm­luvu so sm­rťou a s pek­lom sme spravili do­hovor; i keď poj­de bič, ktorý sa bude valiť ako zá­plava, ne­prij­de po nás, lebo sme položili lož za svoje útočište a skryli sme sa do falše, 16 pre­to tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, za­kladám na Si­one kameň, zkúsený kameň, uhol­ný, drahý, zá­klad, pev­ne založený; kto verí voň, nebude náh­liť. 17 A učiním súd pravid­lom a spraved­livosť váhou, a kamenec od­prace útočište lži, a skrýš za­plavia vody, 18 a vaša sm­luva so sm­rťou bude zrušená, ani váš do­hovor s pek­lom ne­os­tojí, a keď poj­de bič, ktorý sa bude valiť ako zá­plava, ten vás zašliape; 19 kedykoľvek sa po­valí, vše vás po­berie, lebo sa bude valiť každého rána, vod­ne i v noci, a bude, že iba sám strach na­učí roz­umieť počutej zves­ti, 20 lebo loža bude pri­krát­ka na­to, aby sa mohol človek vystrieť, a pri­krýv­ka bude priúz­ka, než aby sa mohol do nej za­krútiť. 21 Lebo Hos­podin po­vs­tane jako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibe­one, aby učinil svoje dielo, svoje podiv­né dielo; aby vy­konal svoju robotu, svoju čud­nú robotu. 22 Pre­to teraz ne­pos­mievaj­te sa, aby sa nezatiah­li na pev­no vaše putá, lebo záhuba, a to pev­ne usúdená, tak som počul, p­rij­de od Pána Hos­podina Zá­stupov na celú zem. 23 Po­zoruj­te ušima a počuj­te môj hlas; na­kloňte ucho a počuj­te moju reč! 24 Či azda každého dňa orie oráč, aby sial, bráz­di a bráni svoju zem? 25 Či, keď urov­ná jej tvár, neroz­seje viky a neroz­hodí kmínu a ne­na­sadí pšenice do radu a jačmeňa na vy­značené pole alebo žita na svoj chotár? 26 A učí ho p­ravému súdu: jeho Bôh ho vy­učuje. 27 Lebo veď vika sa ne­mláti okovaným smykom ostrým, ani sa nechodí kolesom voza vôkol po kmíne; lež vika sa vy­bíja palicou a kmín prútom. 28 A z­božie na chlieb či sa dr­ví na prach? Lebo ani toho ne­mláti naveky a hoci poháňa kolo svoj­ho voza a svoje kone, nero­zdr­ví ho. 29 I toto vy­šlo od Hos­podina Zá­stupov, k­torý je pre­podiv­ný v rade a veleslávny v skut­ku.