Roháček › Izaiáš › 47

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

O zkaze Babylona a príčiny toho.1 Sos­túp a sad­ni do prachu, pan­no, dcéro Babylona! Seď na zemi! Nebude už pre teba trónu, dcéro Chal­dejov! Lebo ťa už nebudú viacej volať nežnou a roz­košnou. 2 Len sa chyť žer­nova a meľ múku; od­hrň svoj závoj, zo­dvih­ni vlečku, od­kry s­voje lýtka, broď sa cez rieky! 3 Tvoja na­hota bude od­krytá, aj sa bude vidieť tvoja mrz­kosť. Po­mstím sa a ne­stret­nem človeka, k­torý by ťa chcel brániť. 4 Hovorí náš vy­kupiteľ, ktorého meno je Hos­podin Zá­stupov, Svätý Iz­raelov. 5 Seď mlčky a voj­di do tmy, dcéro Chal­dejov, lebo ťa už nebudú viacej volať paňou kráľovs­tiev! 6 Bol som sa roz­hneval na svoj ľud, poškvr­nil som svoje dedičs­tvo a vy­dal som ich do tvojej ruky; ne­pre­ukázala si im milo­sr­den­stva. Učinila si to, aby ťažko doľah­lo tvoje jar­mo na star­ca, veľmi. 7 A riek­la si: Budem na veky paňou, takže si ne­složila tých­to vecí vo svojom srd­ci; ne­pamätala si na to, jaký to bude mať koniec. 8 A tak teraz počuj toto, ty roz­košnico, ktorá sedíš bez­pečne, ktorá hovoríš vo svojom srd­ci: Ja som, a niet viacej krome mňa; nebudem sedieť vdova ani ne­poz­nám siroby. 9 Ale prij­de na teba to oboje náh­le, jed­ného dňa, siroba i vdov­stvo, v pl­nej miere prij­de na teba, oboje a to aj pri množs­tve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosorác­tiev, 10 lebo sa nadeješ na svoju zlosť a hovoríš: Ni­kto ma ne­vidí. Práve tvoja múd­rosť a tvoja vedomosť ťa pre­vrátila. A pre­to si riek­la vo svojom srd­ci: Ja som, a niet viacej krome mňa. 11 A tak prij­de na teba zlé, ktoré nebudeš vedieť zažeh­nať čarami, a pri­pad­ne na teba zkaza, ktorú nebudeš môcť smieriť, a prij­de razom na teba búr­ka, tak čo nezvieš. 12 Nože sa po­stav so svojimi bosorác­tvami a s množs­tvom svojich čarov, ktorými si sa na­máhala od svojej mlados­ti! Ak by si azda moh­la pros­pieť, ak by si za­strašila! 13 Ustala si od množs­tva svojich rád. Nože nech sa po­stavia a nech ťa za­chránia tí, ktorí roz­rezávajú nebesia, ktorí hľadia na hviez­dy, ktorí oznamujú na každý mesiac, čo bude, nech ťa za­chránia od toho, čo prij­de na teba! 14 Hľa, budú jako str­nis­ko, ktoré spáli oheň! Ne­vy­trh­nú svojej duše z moci plameňa; nezos­tane ani uhlia zo­hriať sa ani vatry po­sedieť pri nej. 15 Takí ti budú aj tvoji kup­ci, s ktorými si sa na­máhala od svojej mlados­ti; každý bude blúdiť v svoju stranu: nebude toho, kto by ťa za­chránil.