Roháček › Izaiáš › 14

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

O vyslobodení ľudu Božieho.1 Lebo Hos­podin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vy­volí Iz­raela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a od­počinuli si, a po­hos­tín sa pri­pojí k nim, a pri­družia sa k domu Jakobov­mu. 2 A poj­mú ich národy a do­vedú ich na ich mies­to, a dom Iz­raelov si ich dedične pri­svojí na pôde Hos­podinovej za sluhov a za diev­ky, a zaj­mú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilo­sr­d­ne honili. Ešte i peklo sa desí nad pádom pyšného a ukrutného kráľa Babylona.3 A stane sa v deň, v ktorý ti dá Hos­podin od­počinok od tvoj­ho bolest­ného trápenia a od tvoj­ho strachu a od tvr­dej služby, ktorú si bol pod­robený konať, 4 že po­užiješ tohoto prís­lovia o babylon­skom kráľovi a riek­neš: Ako len pre­stal a utíchol pohonič! Pre­stalo dych­tenie po zlate! 5 Hos­podin polámal palicu bez­božných a prút panujúcich, 6 toho, ktorý bil ľudí v prch­livos­ti ne­pres­taj­nými úder­mi, ktorý dep­tajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šet­renia. 7 Od­počíva; je na po­koji celá zem; plesajú! 8 Ešte len i jed­le sa radujú nad tebou, ced­ry Libanona, hovoriac: Od­kedy si ľahol, ne­prišiel ni­kto hore proti nám, kto by zoťal. 9 Pek­lo zdola zbúrilo sa pre teba, vús­trety tvoj­mu príchodu; zo­budilo pre teba mŕt­vych, všet­kých náčel­níkov zeme; spôsobilo to, že po­vs­tali so svojich trónov všet­ci kráľovia národov. 10 Tí všet­ci od­povedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomd­lel ako my? Nám si sa stal podob­ným? 11 Tvoja pýcha je svr­hnutá do pek­la i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je po­stlané, a čer­vy ťa pri­krývajú. 12 Ako si len padol s nebies, jas­ná hviez­do, synu ran­nej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy. 13 A veď ty si po­vedal vo svojom srd­ci: Vy­stúpim hore do neba; vy­výšim svoj trón nad hviez­dy sil­ného Boha a po­sadím sa na vr­chu sláv­nost­ného shromaždenia Božieho, v najďaľších k­rajoch severa; 14 vy­stúpim na výšiny ob­lakov a budem podob­ný Naj­vyššiemu! 15 Ale si svr­hnutý do pek­la, do naj­zad­nejších kútov jamy. 16 Tí, ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa po­zorovať a povedia: Či je toto ten muž, ktorý to pôsobil, aby sa trias­la zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľov­stvá, 17 ktorý pod­vracal okruh sveta, takže bol jako pus­tina, a jeho mes­tá boril, svojich väzňov ne­prepúšťal domov? 18 Všet­ci kráľovia národov, všet­ci, koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome; 19 ale ty si od­vr­hnutý preč od svoj­ho hrobu jako ohyz­dný letorast, od­iaty po­bitými, pre­bod­nutými od meča, ktorí so­stupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mr­cina. 20 Nebudeš s nimi spolu ležať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si po­v­raždil; nebude ni­kdy až na veky menované semeno zlost­níkov. 21 Pri­prav­te jeho synom bitúnok pre ne­právosť ich ot­cov, aby ne­povs­tali a nezau­jali dedične zeme, a na­pl­nil by sa po­vrch okruhu sveta mes­tami, 22 lebo ináče po­vs­tanem proti nim, hovorí Hos­podin Zá­stupov, a vy­tnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí Hos­podin. 23 A ob­rátim ho v majetok ježov a v močiare a vy­metiem ho met­lou vy­kán­trenia, hovorí Hos­podin Zá­stupov. O skrúšení Assúra a zeme Filištínov.24 Hos­podin Zá­stupov pri­sahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som mys­lel, a jako som uradil, tak to bude stáť, 25 to jest, že skrúšim As­súra vo svojej zemi, a na svojich vr­choch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jar­mo, i jeho bremeno uhne s ich pleca. 26 To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vy­stretá na všet­ky národy. 27 Lebo Hos­podin Zá­stupov uzav­rel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vy­stretá ruka, ktože ju odvráti? 28 Roku, ktorého zo­mrel kráľ Achaz, bolo vyriek­nuté toto bremeno: 29 Neraduj sa, zem Filištínov, celá, že je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vy­j­de bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci. 30 A tak budú pásť pr­vorodení chudob­ných, a núdz­ni sa bez­pečne položia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, po­bijú. 31 Nože kvíľ, ó, bráno; krič, ó, mes­to! Rozp­lynúť sa musíš, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prij­de dym, ani nebude toho, ktorý by sa od­delil od jeho shromaždení a nedos­tanovil sa. 32 A čože od­povedia po­slovia národa? Že Hos­podin pev­ne založil Si­on, a že naň sa utečú utrápení jeho ľudu.