RoháčekIzaiáš53

Izaiáš

Naše neprávosti složené na trpiaceho Baránka Božieho, Krista.1 Kto uveril našej zves­ti? A komu bolo zjavené rameno Hos­podinovo? 2 Lebo vy­rás­tol pred ním ako nežný prútok a jako koreň z vy­práh­lej zeme; ne­mal podoby ani krásy; videli sme ho, ale nebolo na ňom vidieť toho, pre čo by sme ho boli bývali žiados­tiví. 3 Opo­vr­hnutý bol a opus­tený od ľudí, muž boles­tí, a obo­známený s ne­mocou, a jako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opo­vr­hnutý, a p­reto sme si ho ne­vážili, 4 kým on vzal na seba naše ne­moci a niesol naše boles­ti, a my sme sa dom­nievali o ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený. 5 A on bol smr­teľne ranený pre naše pre­stúpenia, zdr­tený pre naše ne­právos­ti; kázeň nášho po­koja bola vzložená na neho, a jeho sinavicou sme uzdravení. 6 My všet­ci sme zblúdili jako ov­ce; každý z nás sme sa ob­rátili na svoju vlast­nú ces­tu, a Hos­podin uvalil na neho ne­právosť všet­kých nás. 7 Mučili ho, a on ponižujúc sa znášal dob­rovoľne a ne­ot­voril svojich úst; vedený bol ako baránok na za­bitie a zanemel ako ov­ca, k­torá zanemie pred tými, ktorí ju strihajú, a ne­ot­voril svojich úst. 8 Vzatý bol z väz­by a zo súdu. A čo do jeho po­kolenia, ktože ho vyrozpráva? Pre­tože bol vy­ťatý zo zeme živých, pre pre­stúpenie môj­ho ľudu bola mu zadaná rana. 9 A dali mu s bez­božnými jeho hrob i s bohatým, keď zo­mrel ukrut­nou sm­rťou, pre­to, že ne­spáchal nijakej ne­právos­ti, ani ľsti nebolo ni­kdy v jeho ús­tach. 10 Ale Hos­podinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť ne­mocou, aby, ak jeho duša položí obeť za hriech, videl s­voje semeno, bol dl­hoveký, a to, čo sa ľúbi Hos­podinovi, zdarilo sa v jeho ruke. 11 Z námahy svojej duše uvidí výsledok, na­sýti sa. Svojou známosťou ospravedl­ní spraved­livý môj služob­ník mnohých a ich ne­právos­ti on ponesie. 12 Pre­to mu dám podiel medzi veľkými, a s moc­nými deliť bude korisť, pre­tože vy­lial svoju dušu na sm­rť a počítaný bol s prie­stup­ník­mi, kým on niesol hriech mnohých a pri­mlúval sa za prie­stup­níkov.

RoháčekIzaiáš53