Roháček › Izaiáš › 30

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hrozba dúfajúcim v Egypt. Vraj neprorokujte!1 Beda spur­ným synom odpadlým, hovorí Hos­podin, hotovým vykonať radu, ale radu nie zo mňa, a lejúc uzav­rieť sm­luvu, ale sm­luvu nie podľa môjho Ducha, aby hromadili hriech na hriech, 2 tí, ktorí ta idú, aby od­išli dolu do Egyp­ta, ale mojich úst sa ne­opýtali; aby sa po­sil­nili silou fara­ona a aby sa utiek­li do tône Egyp­ta. 3 Ale vám bude sila fara­onova na han­bu a útočište v tôni Egyp­ta na po­smech. 4 Lebo jeho, Júdove kniežatá boly v Co­ane, a jeho po­slovia prišli až do Chánesa. 5 Všet­ci sa budú han­biť pre ľud, k­torý im ne­pros­peje; nie na po­moc ani nie na pros­pech, ale bude na han­bu i na po­tupu. 6 Bremä hoviad na Juhu. Zemou súženia a úz­kos­ti, od­kiaľ pochodí lev a ľvíča, zmija a oh­nivý had lietajúci, ne­sú svoje bohat­stvo na chrb­toch mladých oslov a svoje po­klady na hrbe veľb­lúdov k ľudu, ktorý ne­pros­peje. 7 Lebo Egypťania? Már­ne a nanič budú po­máhať! Pre­to vy­hlasujem o tom­to a hovorím: Rahab sú. Sedieť! 8 A tak teraz idi, na­píš to na tabuľu pred nimi a vry to do knihy, aby to bolo pre budúci čas, pre vždy, až na veky. 9 Lebo je to spur­ný ľud, synovia lhári, synovia, k­torí nechcú po­slúchať zákon Hos­podinov, 10 ktorí hovoria vidiacim videnia: Ne­vidz­te! a tým, ktorí zrú, prorokom: Ne­zrite nám toho, čo je pravé! Hovor­te nám hlad­ké pochlebenstvá, zrite p­ríjem­né veci klam­né; 11 vy­bočte z ces­ty, od­chýľte sa od stez­ky; urob­te to, aby zmizol zp­red našej tvári Svätý Iz­raelov! 12 Pre­to tak­to hovorí Svätý Iz­raelov: Pre­tože opo­vr­hujete tým­to slovom a nadejete sa na útisk a na s­voju prevrátenosť a spoliehate sa na to, 13 pre­to vám bude táto ne­právosť ako trh­lina, ktorá ide spad­núť, ako vydutie na vy­sokom múre, ktorého skrúšenie prij­de znenaz­dania, rých­le, 14 a roz­razí ho, jako niek­to rozrazí hr­nčiar­sku nádobu roz­bitú, nezľutuje sa, takže sa nenaj­de z nej, keď sa raz roz­bije, ani črep na­brať doň ohňa z oh­nišťa alebo načrieť vody z jamy. 15 Lebo tak­to hovorí Pán Hos­podin, Svätý Iz­raelov: Keď sa ob­rátite a upokojíte sa, budete za­chránení; v utíšení sa a v dúfaní bude vaša sila. Ale nech­cete, 16 lež hovoríte: Nie, ale na koňoch utečieme. Pre­to aj budete utekať! Na rých­lych uj­deme. Pre­to aj budú rých­li tí, ktorí vás budú stíhať. 17 Jeden tisíc pred ok­rík­nutím jed­ného, pred ok­rík­nutím piatich budete utekať, do­kiaľ len nezos­tanete jako stĺp na temene vr­chu a jako prápor na kop­ci. Zasľúbenie kajúcim.18 A pre­to bude očakávať Hos­podin, aby sa zmiloval nad vami, a pre­to sa vy­výši, aby sa zľutoval nad vami - ; lebo Hos­podin je Bohom súdu. Blaho­slavení sú všetci, ktorí očakávajú na neho. 19 Lebo ľud, k­torý bude bývať na Si­one, v Jeruzaleme, ty, ľude nebudeš už ni­kdy plakať; is­tot­ne sa zmiluje nad tebou na hlas tvoj­ho kriku; len čo počuje, ohlási sa ti. 20 A keď vám i dá Pán chleba úz­kos­ti a vody útis­ku, ale nebudú viacej skrytí tvoji učitelia, a tvoje oči budú vidieť tvojich učiteľov; 21 tvoje uši počujú slovo zpoza teba, ktoré bude hovoriť: Toto je tá ces­ta; choďte po nej, už či by ste sa ob­rátili na­pravo či naľavo. 22 A poškvr­níte po­krytie tvojich striebor­ných rytín a mod­los­lužob­né rúcho tvojich zlatých sliatin; vy­vrh­neš ich ako hnusobu a po­vieš tomu: Von s tebou! 23 A dá i dážď na tvoje semä, ktorým po­seješ s­voju zem, a chlieb z úrody zeme, ktorý bude šťav­natý a výživ­ný; tvoj dobytok sa bude pásť toho dňa na širokom pas­tvis­ku. 24 A voly a mladí os­li, ktorí budú ob­rábať zem, budú žrať krm, solený a miešaný, ktorý bude pre­viaty lopatou a vejačkou. 25 A na každom vy­sokom vr­chu jako i na každom vy­výšenom brehu budú po­toky, prúdy vody, v deň veľkého vraždenia, keď pad­nú veže. 26 Vtedy bude svet­lo mesiaca jako svet­lo sln­ka, a svet­lo sln­ka bude sedem­násob­né, jako svet­lo sied­mich dňov, v deň, v ktorý ob­viaže Hos­podin zlámanie svoj­ho ľudu a za­hojí ranu jeho zbitia. Hospodin ide trestať bezbožníkov. Assúr bude zdrtený.27 Hľa, meno Hos­podinovo pri­chádza z ďaleka, ktorého hnev horí a valí sa hore jako ťarcha dymu; jeho rty sú pl­né zúrivos­ti, a jeho jazyk je ako zožierajúci oheň 28 a jeho duch ako za­plavujúci po­tok roz­vod­nený, k­torý dosiahne až po hrd­lo, aby pre­osial národy na riečici már­nos­ti a zahodil ohlávku, vedúcu do bludu, na čelusť národov. 29 Pieseň budete mať ako pieseň noci, v ktorej sa za­sväcuje sláv­nosť, a radosť srd­ca jako radosť toho, kto ide s píšťalou, idúc na vrch Hos­podinov, ku Skale Iz­raelovej. 30 A Hos­podin dá počuť veleb­nosť svoj­ho hlasu a ukáže spus­tenie svoj­ho ramena s búrlivosťou hnevu a s plameňom zožierajúceho ohňa, s rozmetávajúcim víc­hrom, prívalom a ľadom. 31 Lebo od hlasu Hos­podinov­ho bude zdr­tený As­súr, k­torý bíjal iných prútom. 32 A stane sa, že každé prej­denie palicou sil­ne doľah­ne, ktoré spus­tí Hos­podin na neho pri bub­noch a pri citarách, a v bojoch mávaním s­vojej ruky bude bojovať proti ne­mu. 33 Lebo už dáv­no je pri­pravené pek­lo; aj to je pri­hotovené kráľovi; hl­boké, široké učinil; čo do jeho pop­ravišťa, jes­to oheň a dreva mnoho; dych Hos­podinov, k­torý je ako po­tok síry, ho za­páli.