Roháček › Izaiáš › 44

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Zasľúbenie Svätého Ducha; krome Hospodina niet Boha.1 A tak teraz počuj, Jakobe, môj služob­níku, a Iz­raelu, ktorého som si vy­volil! 2 Tak­to hovorí Hos­podin, ktorý ťa učinil a ktorý ťa utvoril od života mat­ky a pomáha ti: Neboj sa, môj služob­níku, Jakobe a Ješurún, ktorého som si vy­volil, 3 lebo vy­lejem vody na žíz­nivé a po­toky na sušinu; vy­lejem svoj­ho Ducha na tvoje semä a svoje požeh­nanie na tvojich po­tom­kov, 4 a budú rásť na spôsob trávy, jako vr­bina pri po­tokoch vody. 5 Ten­to po­vie: Ja som Hos­podinov, a tam­ten bude vzývať meno Boha Jakobovho, a iný sa zapíše svojou rukou Hos­podinovi a pri­dá si meno Iz­rael. 6 Tak­to hovorí Hos­podin, Kráľ Iz­raelov, a jeho vy­kupiteľ, Hos­podin Zá­stupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha 7 A kto jako ja ohlasuje - a nech to oznámi a nech mi to pred­loží - od toho času, ako som položil ľud veku? Alebo to, čo ide, alebo to, čo prij­de, nech im oznámia! 8 Ne­strachuj­te sa ani sa nech­vej­te! Či som ti ne­o­hlasoval od dáv­na a ne­oz­námil? A vy s­te mojimi sved­kami. Či je azda nejaký Bôh krome mňa? Ani niet skaly; ne­viem o nijakej. Robenie márnych modiel.9 Tí, ktorí for­mujú rytiny, sú már­nosťou všet­ci, koľko ich je; ich naj­milejšie mod­ly nič neprospejú, a oni sami sú si sved­kami toho: ne­vidia ani ne­vedia ničoho, aby sa han­bili. 10 Kto tedy bude for­movať boha alebo liať rytinu, aby nič neprospela?! 11 Hľa, všet­ci, ktorí sa družia k ne­mu, sa budú han­biť a takí remesel­níci nad iných ľudí. Nech sa shromaždia všet­ci, koľko ich je, nech sa po­stavia; nech sa strachujú, nech sa han­bia všet­ci dovedna! 12 Kuje železo na sekeru a pracujúc pri uhlí for­muje ju kladivami; robí ju ramenom svojej sily, p­ri čom je i hlad­ný, až nieto sily; ne­pije vody a ustáva. 13 Kreše kusy dreva; ťahá šnúru; označuje to tužkou; robí to rezák­mi a značí to kružid­lom; spraví to jako čo by podobu muža, jako oz­dobu človeka, aby to sedelo doma. 14 Ide si zoťať ced­ry; vez­me hrab a dub a vy­berie si pev­né medzi stromami lesa; za­sadí jasen, a dážď pôsobí vzrast. 15 A je človekovi na palivo, a vez­múc z toho zo­hreje sa, i pri­kladá a pečie chlieb i spraví si boha a klania sa, urobí z toho rytinu a kľaká pred ňou. 16 Polo­vicu toho spáli na oh­ni, pri druhej polo­vici jie mäso, pečie pečeňu a na­sýti sa, i zo­hreje sa a po­vie: Hej, zo­hrial som sa, cítim vat­ru! 17 A z jeho ostat­ku spraví boha, svoju rytinu, kľaká pred ňou a klania sa a mod­lí sa jej a hovorí: Vy­trh­ni ma, lebo ty si môj boh! 18 Ne­vedia ani nechápu, lebo za­slepil ich oči, aby ne­videli, ich srd­cia, aby nerozumeli. 19 A ne­uváži vo svojom srd­ci, a niet u neho známosti ani roz­umu, aby po­vedal: Polo­vicu toho som spálil na oh­ni, ba aj som na­piekol chleba pri jeho uhlí, upiekol som mäso a jedol som, či tedy mám spraviť z jeho zbyt­ku ohav­nosť, či mám kľakať a klaňať sa klátu dreva?! 20 Pasie sa na popole; oklamané srd­ce ho od­klonilo, a ne­vy­trh­ne svojej duše ani ne­povie: Či nie je to klam v mojej pravici? Všemohúci Hospodin zahladí prestúpenia Izraelove.21 Pamätaj na to, Jakobe, a Iz­raelu, lebo ty si môj služob­ník! Utvoril som ťa; ty si môj služob­ník. Ó, Iz­raelu; nebudeš u mňa za­bud­nutý! 22 Za­hladím tvoje pre­stúpenia ako hus­tý oblak a jako mrákavu tvoje hriechy. Na­vráť sa ku mne, lebo som ťa vy­kúpil! 23 Plesaj­te, nebesia, lebo to učinil Hos­podin! Po­krikuj­te radost­ne, spodiny zeme! Jasaj­te s plesotom, vr­chy, hora i všet­ky stromy, k­toré sú v nej, lebo Hos­podin vy­kúpil Jakoba a v Iz­raelovi sa nád­her­ne os­lávil! 24 Tak­to hovorí Hos­podin, tvoj vy­kupiteľ, a ten, ktorý ťa utvoril od života mat­ky: Ja Hos­podin činím všet­ko: sám rozp­res­tieram nebesia, rozťahujem zem zo svojej vlast­nej moci; 25 marím znamenia már­not­lachov a z vešt­cov robím bláznov; za­vraciam múdrych zpät a ich vedu ob­raciam na bláz­nov­stvo; 26 staviam pevne slovo svoj­ho služob­níka, aby stálo, a radu svojich po­slov vy­konávam, ja, ktorý hovorím o Jeruzaleme: Bude obyd­lený! a o mes­tách Júdových: Budú vy­stavené! A jeho spus­tošeniny z­nova vybudujem; 27 ktorý hovorím hlbine: Vy­schni! A obe tvoje rieky vy­suším, 28 ktorý hovorím o Cýrovi - Môj pas­tier. A vy­koná všet­ko, čo sa mi bude ľúbiť, a po­vie o Jeruzaleme: Nech sa vy­staví! a o chráme: Nech sa založí!