Roháček › Izaiáš › 43

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pán teší svoj ľud.1 Ale teraz tak­to hovorí Hos­podin, ktorý ťa stvoril, Jakobe, a ten, ktorý ťa utvoril, Iz­raelu: Neboj sa, lebo som ťa vy­kúpil: po­volal som ťa tvojím menom; môj si ty! 2 Keď poj­deš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezatopia ťa; keď poj­deš cez oheň ne­popáliš sa, a plameň sa ťa nechytí. 3 Lebo ja Hos­podin, tvoj Bôh, Svätý Iz­raelov, som tvoj Spasiteľ. Dal som na výplatu za teba Egypt, Et­hi­opiu a Sebu mies­to teba. 4 Pre­to, že si drahý v mojich očiach, si aj učinený sláv­ny, a ja ťa milujem, a dám ľudí za teba a národy za tvoju dušu. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou! Od východu do­vediem tvoje semä a od západu ťa shromaždím. 6 Po­viem severu: Daj sem! A juhu: Nezad­rž! Pri­veď mojich synov z ďaleka a moje dcéry od kon­ca zeme, 7 každého, kto je na­zvaný podľa môj­ho mena, a koho som stvoril pre svoju slávu, koho som utvoril, áno, koho som učinil. 8 Vy­veď von slepý ľud, slepý, hoci má oči, a hluchých, hoci majú uši! Niet Boha ani spasiteľa krome Hospodina.9 Nech sa shromaždia všet­ky národy spolu, a nech sa sídu ľudia! Kto medzi nimi to bude zves­tovať? A nech nám po­vedia driev­ne veci, aby sme počuli! Nech dajú svojich sved­kov, a budú spraved­liví, a nech počujú ľudia a riek­nu: Prav­da je. 10 Vy ste mojimi sved­kami, hovorí Hos­podin, i môj služob­ník, ktorého som si vy­volil, aby ste po­znali a uverili mi a porozumeli, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený nijaký sil­ný Bôh a nebude ani po mne. 11 Ja, ja som Hos­podin, a niet spasiteľa krome mňa. 12 Ja oznamujem, za­chraňujem a ohlasujem, a nieto medzi vami cudzieho boha, k­torý by to bol vykonal, a vy s­te mojimi sved­kami, hovorí Hos­podin, a ja som sil­ný Bôh. 13 Aj od tohoto dňa som ja ten is­tý, a nieto ni­koho, kto by vy­tr­hol z mojej ruky; keď konám niečo, kto ju od­vráti? 14 Tak­to hovorí Hos­podin, váš vy­kupiteľ, Svätý Iz­raelov: Pre vás pošlem do Babylona a strh­nem dolu všet­ky závory i Chal­dejov s loďami ich plesania. 15 Ja som Hos­podin, váš Svätý, Stvoriteľ Iz­raelov, váš Kráľ. 16 Tak­to hovorí Hos­podin, ktorý dáva ces­tu na mori a chod­ník na mohut­ných vodách, 17 ktorý vy­vodí voz i koňa, voj­sko i silu a pôsobí to, že razom ľah­nú a viacej nevstanú, zhas­nú, vy­has­nú jako knôt: 18 Ne­spomínaj­te na driev­ne veci a na dáv­ne ned­baj­te. 19 Hľa, učiním nové, teraz vy­pučí. A či ne­viete o tom? Áno, učiním ces­tu na púšti a rieky na pus­tine. 20 Bude ma oslavovať poľná zver, šakali a mladí pšt­rosi, lebo dám vody na púšti, rieky na pus­tine, aby som na­pojil svoj ľud, svoj vy­volený. 21 Ľud, ktorý si vy­tvorím, bude rozp­rávať moju chválu. Výčitky Jakobovi pre nevernosť.22 Ale mňa si ne­vzýval, Jakobe, lebo si sa unavil mnou, Iz­raelu! 23 Nedoviedol si mi dobytčaťa svojich zápal­ných obetí a svojimi bit­nými obeťami si ma ne­poc­til; nenútil som ťa, aby si mi slúžil obil­ným darom obet­ným, ani som ťa ne­unúval kadivom. 24 Nekúpil si mi za peniaze voňavej trstiny ani tukom svojich bit­ných obetí si ma ne­na­pojil, ale ty si mi navalil službu svojimi hriechami a unavoval si ma svojimi ne­právosťami. 25 Ja, ja som ten, ktorý vy­tieram tvoje pre­stúpenia pre seba a ne­spomínam na tvoje hriechy. 26 Pri­pomeň mi, nech sa súdime spolu! Rozp­rávaj ty, aby si mal prav­du a bol spraved­livý! 27 Tvoj pr­vý otec zhrešil, a tvoji pro­stred­níci sa do­púšťali pre­stúpenia proti mne, 28 pre­to znes­vätím kniežatá svätyne a dám Jakoba do kliat­by a Iz­raela vydám, aby sa mu rúhali.