RoháčekIzaiáš64

Izaiáš

Ďaľšia kajúcna modlitba o vyslobodenie.1 Oj, aby si roz­tr­hol nebesia a sostúpil, aby sa pred tvojou tvárou rozp­lynuly vr­chy! 2 Jako čo oheň za­paľuje raždie, jako vrie voda od ohňa, aby si tak dal po­znať svojim protiv­níkom svoje meno, aby sa národy trias­ly pred tvojou tvárou, 3 jako keď si činil strašné veci, jakých sme nečakali! Sos­túpil si; pred tvojou tvárou rozp­lynuly sa vr­chy. 4 A od veku ni­kto ne­slýchal, ni­kto ne­počul, oko ne­videlo Boha krome teba, k­torý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho. 5 Prišiel si vús­trety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spraved­livé, tým, k­torí pamätali na teba na tvojich ces­tách. Hľa, ty si sa roz­hneval, a p­reto sme hrešili; s­me v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme za­chránení? 6 Lebo sme všet­ci jako nečis­tý, a všet­ky naše spraved­livos­ti sú jako ohyz­dné rúcho; väd­neme všet­ci jako lís­tie a padáme, a naše ne­právos­ti nás preč od­nášajú ako vietor. 7 A nieto ni­koho, kto by vzýval tvoje meno a prebudil sa aby sa chopil teba, lebo si ukryl svoju tvár pred nami a do­pus­til si to, aby sme sa rozp­lynuli pre svoje ne­právos­ti. 8 Ale teraz, ó, Hos­podine, ty si náš Otec; my s­me hlinou, a ty si naším tvor­com, a dielom tvojej ruky sme my všet­ci. 9 Ne­hnevaj sa, Hos­podine, až príliš ani ne­pamätaj navždy na ne­právosť! Hľa, po­hliad­ni, prosíme, všet­ci sme tvojím ľudom. 10 Mes­tá tvojej svätos­ti sú ob­rátené na púšť, Sion je púšťou, a Jeruzalem pus­tinou; 11 dom našej svätos­ti a našej okrasy, v ktorom ťa chválievali naši ot­covia, je po­horenis­kom, a všet­ko, čo nám bolo vzácnym, je ob­rátené v rumy. 12 Či pre to pre všet­ko sa budeš silou zdŕžať ó, Hos­podine? Či budeš mlčať a nás trápiť až príliš?

RoháčekIzaiáš64