Roháček › Izaiáš › 36

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Vpád Senacheribov. Rabsáke nahovára Ezechiáša i ľud poddať sa.1 A stalo sa v š­tr­nás­tom roku kráľa Ezechiáša, že prišiel hore Senacherib, as­sýr­sky kráľ, proti všet­kým mes­tám Júdovým, ohradeným, a zau­jal ich. 2 A as­sýr­sky kráľ po­slal Rab­sákeho z Lachiša do Jeruzalema ku kráľovi Ezechiášovi s velikým voj­skom. A za­stál pri vodovode hor­ného ryb­níka, pri hrad­skej poľa val­chárov­ho. 3 A vy­šiel k nemu Elijakim, syn Hil­kiášov, ktorý bol nad domom, a Šeb­na, pisár, a Jo­ach, syn Azafov, kan­celár. 4 A Rab­sáke im po­vedal: Nože po­vedz­te Ezechiášovi: Tak­to hovorí ten veľký kráľ, as­sýr­sky kráľ: Aká je to nádej, na ktorú sa nadeješ? 5 Riekol som: Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! A tak teraz na koho sa to nadeješ, že si sa mi sprotivil? 6 Hľa, spoľahol si sa na palicu tej nalomenej trs­tiny, na Egypt, ktorá, keď sa nie­kto oprie na ňu, voj­de do jeho ruky a pre­bod­ne ju: taký je faraon, egypt­ský kráľ, všet­kým, ktorí sa nadejú na neho. 7 A keď mi po­vieš: Na Hos­podina, svoj­ho Boha sa nadejeme! Či nie je to ten, ktorého výšiny od­stránil Ezechiáš i jeho ol­táre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred tým­to ol­tárom sa budete klaňať!? 8 A teraz, nože závoď s mojím pánom, s as­sýr­skym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazd­cov. 9 A jako by si po­tom mohol odolať jed­nému kniežaťu, niek­torému z naj­menších služob­níkov môj­ho pána, hoci sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazd­cov? 10 A krome toho, či som prišiel bez Hos­podina hore proti tej­to zemi, aby som ju zkazil? Veď Hospodin mi riekol: Vy­j­di hore proti tej zemi a zkaz ju! 11 Na to riekol Elijakim, Šeb­na a Jo­ach Rab­sákemu: Hovor, prosíme, svojim služob­níkom aramej­sky, lebo veď roz­umieme a nehovor nám židov­sky pred ľudom, ktorý je na múre. 12 Ale Rab­sáke po­vedal: Či len k tvoj­mu pánovi a k tebe ma po­slal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? Či azda nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jed­li svoje vlast­né laj­ná a pili svoj vlast­ný moč i spolu s vami? 13 Po­tom sa po­stavil Rab­sáke a volal veľkým hlasom židov­sky a riekol: Počuj­te slová toho veľkého kráľa, as­sýr­skeho kráľa! 14 Tak­to hovorí kráľ: Nech vás ne­klame Ezechiáš, lebo vás nebude môcť vy­trh­núť! 15 Ani nech vás ne­na­hovára Ezechiáš nadejať sa na Hos­podina hovoriac: Is­tot­ne nás vy­trh­ne Hos­podin; nebude vydané toto mes­to do ruky as­sýr­skeho kráľa. 16 Ne­počúvaj­te na Ezechiáša, lebo tak­to hovorí as­sýr­sky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobud­nite požehnania a tak vyjdite ku mne a jedz­te každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej stud­ne, 17 do­kiaľ ne­prij­dem a ne­poberiem vás do zeme, podob­nej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc. 18 Nech vás ne­zvodí Ezechiáš hovoriac: Hos­podin nás vy­trh­ne. Či azda vy­trh­li bohovia národov každý svoju zem z ruky as­sýr­skeho kráľa? 19 Kde sú bohovia Chamatu a Ar­padu? Kde sú bohovia Sefar­vajima? A či vy­trh­li Samáriu z mojej ruky? 20 Ktorí sú to medzi všet­kými boh­mi tých zemí, ktorí by boli vy­trh­li svoju zem z mojej ruky, aby Hos­podin vy­tr­hol Jeruzalem z mojej ruky? 21 A oni mlčali a ne­od­povedali mu ani slova, lebo to bol roz­kaz kráľov po­vediac: Ne­od­povedaj­te mu! 22 Po­tom prišiel Elijakim, syn Hil­kiášov, ktorý bol nad domom, a Šeb­na, pisár, a Jo­ach, syn Azafov, kan­celár, k Ezechiášovi majúc roz­tr­hnuté rúcho a oznámili mu slová Rab­sákeho.