Roháček › Izaiáš › 37

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Posolstvo Ezechiášovo k Izaiášovi. Proroctvo o zahynutí Senacheribovom.1 A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roz­trh­nul svoje rúcho, od­ial sa s­mútočným vrecom a vošiel do domu Hos­podinov­ho. 2 A po­slal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šeb­nu, pisára, a starších zpomedzi kňazov, od­iatych vrecom, k Izai­ášovi, synovi Ámosov­mu, prorokovi, 3 a riek­li mu: Tak­to hovorí Ezechiáš: Ten­to deň je dňom súženia, kar­hania a po­smechu, lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť. 4 Možno, že Hos­podin, tvoj Bôh, počuje slová Rab­sákeho, ktorého po­slal as­sýr­sky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a po­tres­ce ho za slová, ktoré počul Hos­podin tvoj Bôh, a pre­to po­vznes mod­lit­bu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza. 5 A tak prišli služob­níci kráľa Ezechiáša k Izai­ášovi. 6 A Izai­áš im po­vedal: Tak­to po­viete svoj­mu pánovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými ob­rážali sluhovia as­sýr­skeho kráľa mňa. 7 Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a na­vrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby pad­nul od meča vo svojej zemi. 8 A tak sa na­vrátil Rab­sáke a našiel as­sýr­skeho kráľa bojovať proti Lib­ne, lebo počul, že od­išiel od Lachiša. Rabsáke sa rúha Bohu. Modlitba Ezechiášova.9 A počul o Tir­hákovi, et­hi­op­skom kráľovi, že hovorili: Vy­šiel, aby bojoval s tebou. A keď to počul, po­slal po­slov k Ezechiášovi a riekol: 10 Tak­to po­viete Ezechiášovi, jud­skému kráľovi: Nech ťa ne­klame tvoj Bôh, na ktorého sa ty nadeješ hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky as­sýr­skeho kráľa! 11 Lebo hľa, ty si počul o tom, čo učinili as­sýr­ski kráľovia všet­kým zemiam, ako ich docela za­hubili, a ty by si mal byť vy­tr­hnutý? 12 Či ich azda vy­trh­li bohovia národov, ktoré zkazili moji ot­covia, Gozana a Chárana, Récefa a synov Édena, ktorí boli v Telas­sáre? 13 Kde je kráľ Chamatu, kráľ Ar­padu a kráľ mes­ta Sefar­vajima, Hény a Iv­vy? 14 A Ezechiáš vez­múc list z ruky po­slov prečítal ho a odíduc hore do domu Hos­podinov­ho rozp­re­strel ho Ezechiáš pred Hos­podinom. 15 A Ezechiáš sa mod­lil Hos­podinovi a po­vedal: 16 Hos­podine Zá­stupov, Bože Iz­raelov, ktorý tróniš nad cherubín­mi, ty si sám jediným Bohom a to všetkých kráľovs­tiev zeme, ty si učinil nebesia i zem. 17 Na­kloň, Hos­podine, svoje ucho a počuj! Ot­vor, Hos­podine, svoje oči a vidz a počuj všet­ky slová Senacheribove, ktorý po­slal rúhať sa živému Bohu. 18 Je to skutočná prav­da, Hos­podine, spus­tošili as­sýr­ski kráľovia všet­ky tie krajiny aj ich zem. 19 A pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a pre­to ich za­hubili. 20 A tak teraz, Hos­podine, náš Bože, za­chráň nás z jeho ruky, aby po­znaly všet­ky kráľov­stvá zeme, že ty, Hos­podine, si sám jediný. 21 Vtedy po­slal Izai­áš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Čo do toho, za čo si sa mi mod­lil, ohľad­ne Senacheriba, as­sýr­skeho kráľa, 22 toto je slovo, ktoré hovorí Hos­podin o ňom: Opo­vr­huje tebou a posmieva sa ti pan­na dcéry Si­ona, pos­mešne kýva za tebou hlavou dcéra Jeruzalema! 23 Komu si sa ty rúhal a koho si ob­rážal? Proti komu si po­výšil hlas? A po­z­dvihuješ svoje oči na výsosť proti Svätému Iz­raelov­mu! 24 Skr­ze svojich služob­níkov si sa rúhal Pánovi a po­vedal si: S množstvom svojich vozov som ja vy­šiel na výšinu vr­chov, na naj­vyššie vr­choly Libanona a po­zotínam jeho vy­soké ced­ry i jeho výbor­né jed­le a prij­dem na výšinu jeho kon­ca, do lesa, do jeho ovoc­nej zahrady. 25 Ja som vy­kopal a pil cudzie vody a vy­suším spod­kom svojich nôh všet­ky toky Egyp­ta. 26 Či si ty nepočul, že som to dáv­no učinil, že som to pradáv­no utvoril? A teraz som to pri­viedol ta, že si na to, aby si pus­tošil ohradené mes­tá a ob­rátil ich na hromady rumov. 27 A ich obyvatelia ne­majúc sily odolať desia sa a han­bia; stali sa poľnou bylinou a zeleňou sviežej trávy, trávou na strechách, po­siatym poľom, z­kazeným hr­dzou prv, ako by bolo vy­rást­lo do steb­la. 28 Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vy­chádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne. 29 Pre­to, že tvoje zúrenie proti mne a tvoja spup­ná ubez­pečenosť prišla hore do mojich uší, p­reto dám svoju ob­rúčku do tvojich noz­dier a svoje zubad­lo do tvojich rtov a od­vediem ťa naz­pät ces­tou, ktorou si prišiel. 30 A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: Tohoto roku budete jesť to, čo samo doras­tie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sej­te a žnite, saďte vinice a jedz­te ich ovocie. 31 A unik­lé domu Júdov­ho, ktoré po­zos­tane, vpus­tí zase korene dolu a vy­dá ovocie hore. 32 Lebo z Jeruzalema vy­j­de ostatok, a to, čo unik­ne záhube, s vr­chu Si­ona. Žiar­livosť Hos­podina Zá­stupov to učiní. 33 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o as­sýr­skom kráľovi: Ne­voj­de do tohoto mes­ta ani ta ne­vo­strelí strely ani ne­poj­de proti nemu štítom ani ne­na­sype proti nemu násypu. 34 Tou is­tou ces­tou, ktorou prišiel, sa i na­vráti, ale do tohoto mes­ta ne­voj­de, hovorí Hos­podin. 35 Lebo budem brániť toto mes­to zas­távajúc ho, aby som ho za­chránil, pre seba a pre Dávida, svoj­ho služob­níka. Záhuba Assýrov, smrť Senacheribova.36 Po­tom vy­šiel an­jel Hos­podinov a po­bil v as­sýr­skom tábore sto osem­desiat­päť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všet­ci boli mŕt­volami. 37 Pre­to sa po­hol a od­išiel. A tak sa na­vrátil Senacherib, as­sýr­sky kráľ, a býval v Ninive-m. 38 A stalo sa, keď sa klaňal v dome Niz­rocha, svoj­ho boha, že Ad­ram­melech a Šarécer, jeho synovia, ho za­bili mečom a sami utiek­li do zeme Araratu. A kraľoval Esar­chad­don, jeho syn, mies­to neho.