Roháček › Izaiáš › 59

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Ruka Pánova je mocná; neprávosti príčinou rôznej kliatby a tmy.1 Hľa, ruka Hos­podinova nie je pri­krát­ka, aby ne­moh­la za­chrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby ne­moh­lo počuť; 2 ale vaše ne­právos­ti spravily prieh­radu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby ne­počul. 3 Lebo vaše ruky sú poškvr­nené kr­vou a vaše prs­ty ne­právosťou; vaše rty hovoria lož, a váš jazyk žvat­le pre­vrátenosť. 4 Nie je ni­koho, kto by volal po spraved­livos­ti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po prav­de. Každý sa nadeje na már­nosť a hovorí klam­stvo; tehot­neje trápením a plodí ne­právosť. 5 Liah­nu vaj­cia baziliškove a tkajú vlák­na pavúkove: ten, kto by jedol z ich vajec, zo­mrie, a ktoré sa roz­pučí nohou, z toho vyjde jedovatý had. 6 Z ich vláken nebude rúcho, ani sa ne­odejú svojou prácou. Ich skut­ky sú skutkami ne­právos­ti, a v ich rukách je dielo ukrut­nos­ti. 7 Ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa vy­liať ne­vin­nú krv; ich myšlien­ky sú myšlienkami ne­právos­ti, spus­tošenie a skrúšenie na ich ces­tách. 8 Ces­ty po­koja ne­znajú, ani niet súdu v ich šľapajach; svoje chod­níky si porobili krivé: ktokoľvek by išiel po niek­torom z nich, ne­poz­ná po­koja. 9 Pre­to je ďaleko od nás súd, a spraved­livosť nás nedos­tihuje. Čakáme na svet­lo, a hľa, tma, na nejaký zá­blesk, chodíme v mrákavách. 10 Hmatáme jako slepí stenu; šmát­rame jako tí, k­torí nemajú očí; pot­kýnajúc sa na polud­nie klesáme jako za mraku; medzi zdravými s­me jako mŕt­vi. 11 Mum­leme všet­ci jako med­vede, žalost­ne úpime jako holubi; čakáme na súd, ale ho niet, na spasenie, ďaleko je od nás. 12 Lebo je mnoho našich pre­stúpení pred tebou, a naše hriechy svedčia proti nám; lebo sme si vedomí svojich pre­stúpení, a čo do našich ne­právos­tí, známe ich. 13 Robili sme ne­ver­ne jako od­pad­líci a luhali sme Hos­podinovi, od­vrátili sme sa ne­na­sledujúc svoj­ho Boha, hovorili sme útisk a od­pad­nutie, vy­mýšľali a vraveli sme lživé reči zo srd­ca, 14 takže súd musel ustúpiť naz­pät a spraved­livosť stojí zďaleka, lebo prav­da kles­la na ulici, a statočná priamosť ne­môže voj­sť. 15 A tak vy­stala prav­da, a ten, kto vy­hýba zlému, vy­stavuje sa lúpeži. A Hos­podin vidí, a je to zlé v jeho očiach, že nieto súdu. Ale zo Siona prijde vykupiteľ.16 Keď tedy videl, že niet človeka, a predesil sa, že nie je ni­koho, kto by sa pri­hovoril a zastal, pre­to mu po­moh­lo jeho rameno, a jeho spraved­livosť, tá ho podop­rela. 17 A ob­liekol spraved­livosť ako pan­cier a leb­ku spasenia položil na svoju hlavu, ob­liekol sa v rúcho po­msty jako v sukňu a od­ial sa hor­livosťou jako plášťom. 18 Podľa zá­sluh, podľa zá­sluh odplatí prch­livosťou svojim protiv­níkom, od­platu dá svojim ne­priateľom, aj ostrovom za­platí to, čo za­slúžily. 19 A tak sa budú báť mena Hos­podinov­ho od západu a od východu sl­n­ca jeho slávy. Keď prij­de protiv­ník hoci jako rieka, Duch Hos­podinov ho zaženie. 20 A prij­de Si­onu vy­kupiteľ a tým, ktorí sa ob­rátili od prestúpenia v Jakobovi, hovorí Hos­podin. 21 A ja, moja sm­luva s nimi bude toto, hovorí Hos­podin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, ne­uh­nú od tvojich úst ani od úst tvoj­ho semena ani od úst semena tvoj­ho semena, hovorí Hos­podin, od­teraz až na veky.