RoháčekIzaiáš6

Izaiáš

Videnie Pána a serafínov. Poslanie proroka.1 Roku, k­torého zomrel kráľ Uziáš, videl som Pána sedieť na vy­sokom tróne a po­vznesenom, a podolok jeho rúcha naplňoval chrám. 2 Serafíni stáli nad ním. Každý mal šesť krýdel; dvoma za­krýval svoju tvár, dvoma za­krýval svoje nohy a dvoma lietal. 3 A volali jeden druhému a hovorili: Svätý, svätý, svätý Hos­podin Zá­stupov, celá zem je pl­ná jeho slávy. 4 A po­hly sa zá­klady prahov od hlasu volajúceho, a dom sa na­pl­nil dymom. 5 Vtedy som po­vedal: Beda mne, lebo za­hyniem, pre­tože som človek nečis­tých rtov a bývam pro­stred ľudu nečis­tých rtov; beda mne, lebo moje oči videly Kráľa Hos­podina Zá­stupov! 6 Tu priletel ku mne jeden zo serafínov majúc v ruke žeravý uhoľ, k­torý vzal kliešťami s ol­tára. 7 A dot­knul sa mojich úst a riekol: Hľa, ten­to uhoľ sa dot­knul tvojich rtov, a tak odišla tvoja ne­právosť, a tvoj hriech je pri­krytý. 8 Po­tom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám poj­de? V­tedy som po­vedal: Hľa, tu som, pošli ma. 9 A riekol: Iď a po­vieš tomuto ľudu: Počuť počuj­te, ale ne­porozumej­te, i hľadieť hľaďte, ale ne­poz­naj­te! 10 Učiň to, aby stučnelo srd­ce tohoto ľudu, a jeho uši aby oťažely, a jeho oči za­slep, aby nejako ne­videl svojimi očima a svojimi ušima ne­počul, a jeho srd­ce by porozumelo, a ob­rátiac sa bol by uzdravený! 11 A keď som po­vedal: Až do­kedy, Pane? odpovedal: Až do­kiaľ ne­spust­nú mes­tá na toľko, že nebude obyvateľa, a domy, že nebude v nich človeka, a do­kiaľ zem cel­kom ne­spust­ne. 12 A Hos­podin vzdiali človeka, a bude to veľká opus­tenosť v zemi. 13 Ale do­kiaľ v nej bude ešte čo aj len desiata čiastka, vše bude pálená, jako brest a jako dub, ktorým, keď ich povalia, ponechávajú len parez; jej parez bude svätým semenom.

RoháčekIzaiáš6