Roháček › Izaiáš › 58

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pokrytecká zbožnosť.1 Volaj celým hrdlom, nezadŕžaj; po­výš svoj hlas ako trúba a oznám môj­mu ľudu ich pre­stúpenie a domu Jakobov­mu ich hriechy! 2 Síce ma hľadajú deň ako deň a žiados­tiví sú po­znať moje ces­ty, jako národ, ktorý činí spraved­livosť a ne­opúšťa súdu svojeho Boha. Do­pytujú sa ma na súdy spraved­livos­ti, chcú byť v blíz­kos­ti Boha. 3 A hovoria: Prečo sa po­stíme, keď ne­vidíš, trápime svoju dušu, keď nech­ceš vedieť? Hľa, v deň svoj­ho pôs­tu pre­vádzate s­voju vôľu a honíte všet­kých svojich robot­níkov. 4 Hľa, po­stíte sa na­to, aby ste sa preli a vadili a bili päsťou bez­božnos­ti. Ne­pos­títe sa vy tohoto dňa tak, aby bolo počuť na výsos­ti váš hlas. 5 Či toto má byť pôst, aký som vy­volil? Deň, aby človek trápil svoju dušu? Či to, aby svesil svoju hlavu jako trs­tina a po­stlal si smútočné vrece a popol, či to nazovieš pôs­tom a dňom, príjem­ným Hos­podinovi? Spôsob pravej pobožnosti a jej užitok. O sobote.6 A či nie je toto pôst, aký som vy­volil: rozo­päť putá bez­božnos­ti, roz­viazať uzly jar­ma, pre­pus­tiť zlomených slobod­ných a aby ste roz­trh­li každé jar­mo? 7 Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudob­ných vy­hnaných uviedol do domu? Keby si videl na­hého, aby si ho za­odial a ne­skrýval sa pred svojím telom? 8 Vtedy vy­puk­ne tvoje svet­lo jako ran­ná zora, a tvoje zdravie rých­le vy­pučí, a tvoja spraved­livosť poj­de pred tebou, a sláva Hos­podinova ťa uzav­rie ako za­dná stráž. 9 Vtedy budeš volať, a Hos­podin sa ohlási; budeš po­kor­ne volať o pomoc, a riek­ne: Hľa, tu som! Ak od­strániš zo svoj­ho stredu jar­mo, p­res­taneš po­smešne vystierať prst a hovoriť ne­právosť, 10 ak ta dáš lačnému svoju dušu, a utrápenú dušu na­sýtiš, vtedy vzíde tvoje svet­lo vo tme, a tvoja mrákava bude jako polud­nie. 11 A Hos­podin ťa vždy po­vedie a na­sýti tvoju dušu i v naj­väčšie sucho a obod­rí tvoje kos­ti. A budeš ako za­vlažovaná za­hrada a jako prameň vôd, ktorého vody ne­s­klamú. 12 A pošlí z teba vy­stavia mies­ta, pus­té od veku, vy­z­dvih­neš zá­klady po­kolenia a po­kolenia, a budú ťa volať opraviteľom trh­lín, na­praviteľom ciest, aby sa moh­lo bývať. 13 Ak od­vrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi, v deň mojej svätos­ti; ale nazovieš sobotu roz­košou, svätú Hos­podinovu ctenou, a keď ju budeš ctiť tak, že nebudeš konať svoje ces­ty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť darom­né slovo, 14 vtedy budeš mať roz­koš v Hos­podinovi, a dám ťa voziť po vy­sokých mies­tach zeme a budem ťa kŕmiť dedičs­tvom Jakoba, tvoj­ho ot­ca, lebo ús­ta Hos­podinove hovorily.