Roháček › Izaiáš › 49

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Kristovo spasiteľské dielo u Izraela aj u pohanov.1 Počuj­te ma, os­trovy, a vy, národy, po­zoruj­te ušima, z ďaleka! Hos­podin ma po­volal h­neď zo života, ešte od života mojej mat­ky spomínal moje meno. 2 A učinil moje ús­ta os­trými jako os­trý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky a učinil ma os­trou strelou vy­leštenou, schoval ma vo svojom túle. 3 A riekol mi: Ty si môj služob­ník, Iz­raelu, v ktorom sa os­lávim. 4 A ja som bol po­vedal: Nadar­mo som sa na­máhal, darom­ne a már­ne som trávil svoju silu. No, is­teže je môj súd u Hos­podina a moja práca u môj­ho Boha. 5 Ale teraz po­vedal Hos­podin, ktorý ma utvoril od života mat­ky sebe za služob­níka, aby som pri­viedol naz­pät k nemu Jakoba, a aby mu bol Iz­rael shromaždený (a budem os­lávený v očiach Hos­podinových, a môj Bôh bude mojou silou), 6 a riekol: To je pri­málo, aby si mi bol služob­níkom po­z­dvih­núť po­kolenia Jakobove a na­vrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svet­lo po­hanom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme. 7 Tak­to hovorí Hos­podin, vy­kupiteľ Iz­raelov, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opo­vr­hujú, ktorý sa ošk­liví národu, služob­níkovi panujúcich tyranov: Kráľovia uvidia a po­vs­tanú, kniežatá, a budú sa klaňať pre Hos­podina, ktorý je ver­ný, p­re Svätého Iz­raelov­ho, ktorý si ťa vy­volil. 8 Tak­to hovorí Hos­podin: Vy­slyším ťa v čas milos­ti a po­môžem ti v deň spasenia a k­rome toho ťa budem os­tríhať a dám ťa za sm­luvu ľudu, aby si po­stavil zem, aby si dal do dedičs­tva dedičs­tvá, k­toré boly spustošené, 9 aby si po­vedal väzňom: Vy­j­dite! tým, ktorí sú vo tme: Zjav­te sa! Budú sa pásť pop­ri ces­tách, a na všet­kých holiach bude ich paša. 10 Nebudú lačnieť ani nebudú žíz­niť, ani nebude na nich biť horúčava preludu ani sl­n­ce, lebo ich zľutov­ník ich še­tr­ne poženie a bude ich vodiť pop­ri prameňoch vôd. 11 A urobím všet­ky svoje vr­chy ces­tou, a moje hrad­ské budú vy­výšené. 12 Hľa, títo prij­dú z ďaleka a hľa, tam­tí od severa a od západu a hen tí zo zeme Sínima. 13 Pre­spevuj­te, nebesia, a plesaj, zem, jasaj­te, vr­chy, lebo Hos­podin po­tešil svoj ľud a zľutoval sa nad svojimi strápenými. Žena nezabudne svojho nemluvňaťa ani Hospodin svojho ľudu; náramne ho rozmnoží a oslávi.14 Ale Sion po­vedal: Hos­podin ma opus­til, a Pán za­budol na mňa! 15 Či azda za­bud­ne žena svoje ne­mluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svoj­ho života? Ale aj keby ony za­bud­ly, ja ťa nezabud­nem. 16 Hľa, na s­vojich dlaniach som ťa vy­ryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou. 17 Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pus­tošili, vy­j­dú z teba. 18 Po­z­dvih­ni svoje oči na­okolo a vidz! Tí všet­ci sa shromaždia a prijdú k tebe! Jako že ja žijem, hovorí Hos­podin, že všet­kými nimi sa odeješ ako oz­dobou a opášeš sa nimi jako ne­ves­ta s­vojím opaskom. 19 Lebo čo do tvojich rumov, tvojich spus­tošenín a tvojej roz­borenej zeme, hovorím, že ti teraz bude tes­no pre m­nožs­tvo obyvateľov, a tí, ktorí ťa hl­tali, budú vzdialení, 20 takže ešte po­vedia do tvojich uší synovia tvojej siroby: Tes­né mi je toto mies­to; nože mi ustúp, aby som mal kde bývať. 21 A po­vieš vo svojom srd­ci: Kto mi na­plodil tých­to? Lebo veď ja som bola osirelá a ne­plod­ná, zajatá a sem a ta blúdiaca? A tých­to ktože vy­choval? Lebo veď hľa, ja som bola zo­stala samot­ná. Kde boli títo? 22 Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, zo­dvih­nem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vy­z­dvih­nem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo s­vojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach. 23 A kráľovia budú tvojimi pes­tún­mi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a po­znáš, že ja som Hospodin, a že tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú han­biť. 24 Ale povieš: Či azda voľak­to vez­me junákovi jeho plen? Alebo či sa vy­pros­tia zajatí spraved­livého? 25 Áno, tak­to hovorí Hos­podin: I zajatí junákovi budú mu odňatí, jako i plen násil­níkov bude vy­pros­tený. A s tým, kto sa pravotí s tebou, ja sa budem pravotiť a tvojich synov ja za­chránim. 26 A dám, aby tí, ktorí ťa utláčajú, jed­li svoje vlast­né telo a spijú sa svojou kr­vou jako novým vínom, a tak po­zná každé telo, že ja Hos­podin som tvojím spasiteľom a tvojím vy­kupiteľom Sil­ný Jakobov.