Roháček › Izaiáš › 41

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hospodin činí všetko; modly sú márnosť.1 Mlčte predo mnou, os­trovy, a národy nech nadobud­nú novej sily; nech pri­stúpia a potom nech hovoria. Pri­stúp­me spolu k súdu! 2 Kto zo­budil od východu toho, k­torý povoláva spraved­livosť, aby ho sledovala na kroku? Ta dá pred ním národy a pod­maní kráľov. Dá, aby boli jako prach jeho meču, jako roz­metaná slama jeho lučišťu. 3 Bude ich honiť prej­de v pokoji ces­tou, k­torou pred­tým nebol prišiel na svojich nohách. 4 Kto to vykonal a učinil? Ten, ktorý po­voláva po­kolenia od počiat­ku, ja Hos­podin pr­vý a s budúcimi ten is­tý. 5 Vidia to os­trovy a boja sa kon­ce zeme a trasú sa, blížia sa a pri­chádzajú. 6 A tu človek po­máha človekovi a hovorí svoj­mu druhovi: Buď sil­ný! 7 A tak posilňuje tesár zlat­níka, hladiaci kladivom toho, ktorý bije na nákovu, hovoriac na sletovanie: Dob­ré je! A pri­pev­ní to klin­cami, aby sa ne­poh­lo. Potešenie Izraelovi ohľadom nepriateľov a krásnej budúcnosti.8 Ale ty, Iz­raelu, môj služob­níku, Jakobe, ktorého som vy­volil semä Ab­raháma, môj­ho priateľa 9 ty, ktorého som pojal za ruku od končín zeme a po­volal som ťa od jej najďaľších kútov a po­vedal som ti: Môj služob­ník si ty, vy­volil som ťa a neza­vr­hol som ťa! 10 Neboj sa, lebo ja som s tebou; ne­ob­zeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Bôh! Po­sil­ním ťa aj ti po­môžem a podop­riem ťa pravicou svojej spraved­livos­ti. 11 Hľa, budú sa han­biť a stydieť všet­ci, ktorí horia zlosťou na teba; budú jako nič a za­hynú tí, ktorí sa s tebou pravotia. 12 Budeš ich hľadať, ale ich nenaj­deš, tých, ktorí sa s tebou pravotia; budú jako nič, jako holé nič tí, ktorí bojujú proti tebe. 13 Lebo ja Hos­podin, tvoj Bôh, som ťa pojal za tvoju pravicu, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti po­môžem! 14 Neboj sa čer­víku Jakobov, hŕs­tko Iz­raelova! Ja ti po­môžem, hovorí Hos­podin, a tvoj vy­kupiteľ, Svätý Iz­raelov. 15 Hľa, učinil som ťa mlatid­lom, os­trým a novým, dvoj­rezým; po­mlátiš vr­chy a ro­zdr­tíš a s brehami učiníš tak, ako čo by boly plevy. 16 Pre­veješ ich, vietor ich od­nesie, a víchor ich rozp­týli, a ty budeš plesať v Hos­podinovi, v Svätom Iz­raelovom sa budeš chváliť. 17 Čo do biednych a chudob­ných, ktorí hľadajú vodu, a niet jej, ktorých jazyk práh­ne od smädu, tých ja Hos­podin vy­slyším, ja, Bôh Iz­raelov, ich ne­opus­tím. 18 Ot­vorím rieky na vysokých holiach a pramene v dolinách; ob­rátim púšť na jazero vody a suchú zem na zdroje vôd. 19 Dám, aby rá­stla na púšti ced­ra, výbor­né drevo šittím, myr­ta a olej­natý strom; vy­sadím pus­tinu jedľou, jasenom a zelen­com spolu, 20 aby videli a po­znali, uvážili a porozumeli ved­no, že to učinila ruka Hos­podinova, a Svätý Iz­raelov to stvoril. Modly nevedia ničoho. Hospodin oznamuje.21 P­ris­túp­te a predložte svoju pravotu! hovorí Hos­podin. Pred­nes­te svoje dôvody! hovorí kráľ Jakobov. 22 Nech pred­stúpia s tým a nech nám oznámia to, čo sa má pri­hodiť! S­talé veci pr­vé, jaké boly, oznám­te, aby sme uvážili vo svojom srd­ci a zvedeli ich koniec, alebo veci, ktoré prij­dú, po­vedz­te nám, nech čujeme! 23 Oznám­te to, čo prij­de za tým, a po­známe, lebo veď ste bohovia! Áno, učiňte niečo dobré alebo zlé, aby sme žas­li a videli to spolu. 24 Ale hľa, vy ste menej ako nič, i vaše dielo menej ako púhe nič. Ohav­ný je ten, k­to si vás vy­volí. 25 Zo­budím muža od severa, a prij­de, od východu sl­n­ca, k­torý bude vzývať moje meno a prij­de na kniežatá jako na hlinu a pošliape ich, ako hr­nčiar pošliape blato. 26 Kto z vás oznámi veci od počiat­ku, aby sme vedeli a uznali, a k­to vopred, aby sme riek­li: Spraved­livý je, má pravdu? Ale niet von­kon­com ni­koho, kto by oznámil, ba ani niet ni­koho, kto by dal počuť, ako ani nie je toho, kto by počul vaše reči. 27 Ja som prvý, k­torý pred­povedám Sionu: Hľa, tu je to všetko! A Jeruzalemu dám zves­tovateľa radost­ných vecí. 28 Lebo vidím, že nieto ni­koho, ani nie je medzi nimi toho, kto by poradil, aby, keď by som sa ich opýtal, dali od­poveď. 29 Hľa, všet­ci sú már­nosť, ich dielo je nič, vietor a darom­nica ich sliatiny.