Roháček › Izaiáš › 33

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Beda pustošiteľovi. Hospodin vyvýšený na Sione.1 Beda tebe, ktorý pus­tošíš, hocaj si sám nebol pus­tošený, a ktorý robíš ne­ver­ne, hoci tebe nerobili ne­ver­ne! Keď pre­staneš pus­tošiť, budeš spus­tošený; keď sa narobíš ne­ver­ne, urobia tebe ne­ver­ne. 2 Hos­podine, zmiluj sa nad na­mi; na teba očakávame. Buď ich ramenom každého rána, ovšem našou zá­chranou v čase súženia. 3 Od zvuku hr­motu budú utekať národy; od tvoj­ho vy­výšenia sa roz­pŕch­nu sa po­hania. 4 A vaša korisť sa bude sberať, ako čo chrús­ti sberajú zeleň; ako behajú chrobáci za po­travou, tak budú behať za ňou. 5 Hos­podin bude vy­výšený, lebo pre­býva na výsos­ti; na­pl­ní Sion súdom a spraved­livosťou. 6 A bude stálosť za tvojich čias, hoj­nosť rôz­neho spasenia, múd­ros­ti a známos­ti. Bázeň Hos­podinova bude jeho po­kladom. 7 Hľa, ich hr­dinovia kričia von­ku; po­slovia po­koja plačú hor­ko; 8 spust­ly hrad­ské; už nie je toho, kto by išiel ces­tou; zrušil sm­luvu, opo­vr­hol mes­tami, ne­povážil človeka za nič. 9 Smúti, zomd­lieva zem: Libanon sa han­bí, väd­ne; Sáron je ako púšť, a z plodov otrasený je Bázan i Kar­mel. 10 Teraz po­vs­tanem, hovorí Hos­podin, teraz sa vy­výšim, teraz sa po­vznesiem. 11 Tehot­nejete suchou trávou rodíte str­nis­ko; váš duch je oheň k­torý vás strávi. 12 A národy budú pálením váp­na; budú jako zoťaté bod­liaky, k­toré sa spália ohňom. 13 Počuj­te, ďalekí, čo som učinil, a po­znaj­te, blíz­ki, moju hr­din­skú silu! Kto bude bývať pred Hospodinom na Sione.14 Zdesili sa na Si­one hriešnici; strach po­chytil po­kryt­cov, až sa trasú a hovoria: Kto nám bude bývať p­ri zožierajúcom oh­ni? Kto nám bude bývať pri večnom žehu?! 15 Ten, kto chodí v spravedlivosti a hovorí prav­du; kto po­hŕda zis­kom z útisku; kto otriasa svoje ruky, aby ne­prijal ú­plat­ného daru; kto za­pcháva svoje ucho, aby ne­počul ­zvodu vy­liať krv, a kto pev­ne za­viera svoje oči, aby nehľadel na zlé. 16 Ten bude bývať na výšinách, hrady na skalách budú jeho vy­sokým útočišťom, jeho chlieb bude daný, jeho voda is­tá. 17 Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho kráse, uvidia zem ďalekých. 18 Tvoje srd­ce bude roz­mýšľať o nie­kdajšom strachu a povieš: Kde je ten, kto za­pisuje? Kde je, kto váži daň? Kde ten, kto počíta veže? 19 Ne­uvidíš viacej uktrutného ľudu bez­očivého, ľudu hl­bokých rtov, ktorých ne­znáš, cudzieho jazyka, ktorému nerozumieš. 20 Po­zri na Si­on, mes­to našej výročnej sláv­nos­ti, nech vidia tvoje oči Jeruzalem, bez­pečné obyd­lie pokoja, stán, ktorý sa ne­prenáša, ktorého koly sa ne­poh­nú zo svoj­ho mies­ta na večnosť, a ni­ktorý z jeho po­v­razov sa neroz­trh­ne. 21 Ale tam nám je slávny Hos­podin, tam miesto riek širokých tokov, po ktorom ne­poj­de loď s ves­lami, ani ho ne­prej­de mohut­ná loď vojen­ná. 22 Lebo Hos­podin náš sud­ca, Hos­podin náš zákonodar­ca, Hos­podin náš kráľ, on nás spasí. 23 Tvoje po­v­razy sú uvoľnené, ne­ud­ržia pod­stav­ca svoj­ho sťažňa, neroz­vinú vlaj­ky! Vtedy bude roz­delené až mnoho koris­ti, ešte len aj chromí na nohy budú chvátať korisť, 24 takže ne­povie ni­kto z obyvateľov: Som chorý. Ľud, ktorý bude bývať v ňom, bude ľudom, ktorému je od­pus­tená ne­právosť.