Roháček › Izaiáš › 16

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Ďalšie o hroznom pokorení pýchy Moábovej.1 Pošlite baran­ca panov­níkovi zeme od Sela až do púšte na vrch dcéry Si­ona! 2 A stane sa toto: Jako vták poletuje sem a ta, keď je vyhnaný z hniez­da, také budú dcéry Moábove pri brodoch Ar­nona. 3 Daj radu, d­céro Siona, učiň súd a rozrieš, učiň svoju tôňu ako noc, na pravé polud­nie, ukry za­hnaných, Moába, ktorý ne­má mies­ta, ne­odk­ry a nevyzraď! 4 Nech bývajú u teba jako po­hos­tíni moji za­hnaní, Moábiti, buď im skrýšou pred zhub­com, lebo veď raz prestane násil­ník, bude koniec pus­tošeniu; tí, ktorí šliapu, za­hynú zo zeme. 5 Ale trón bude pev­ne po­stavený na milos­ti, a sedieť bude na ňom panovník, panujúci v prav­de v stáne Dávidovom, ktorý bude súdiť a vy­hľadávať súd a bude rých­ly vykonať spravedlivosť. 6 Slýchali sme o pýche Moábovej, že je veľmi pyšný, o jeho hr­dos­ti, o jeho pýche, o jeho prch­livos­ti, o jeho lživých rečiach chlubných. 7 Pre­to bude kvíliť Moáb pre Moába, každý z nich bude kvíliť, pre ob­nažené základy Kír-charéseta budete úpieť, celí zdr­tení. 8 Pre­tože úrod­né polia Chešbona uväd­nú; vinič Sib­my bude zkazený, pánovia národov po­tlčú jeho výbor­né révy, k­toré sahajú až do Jazera, blúdiac zabiehajú až na púšť, jeho úpon­kovité výhonky ťahajú sa ďaleko, prešly až za Soľné more. 9 Pre­to nech oplakávam vinič Sib­my plačom Jazera! Polievam ťa svojimi sl­zami, ó, Chešbone a Eleále, lebo na tvoju oberačku a na tvoju žat­vu padol útočný krik nepriateľa. 10 A tak bude sprataná radosť a plesanie s úrod­ného poľa, a vo viniciach sa nebude spievať, ani sa nebude výs­kať; vína v lisoch nebude šliapať ten, kto šliapava. Učiním to, aby pre­stal radost­ný krik oberačov. 11 Pre­to moje srdce, moje út­roby žalost­ne zvučia pre Moába jako citara a moje vnút­ro pre Kír-cheres. 12 A stane sa, keď bude zrej­mé, že ustal Moáb na výšine, že voj­de do svojej svätyne mod­liť sa, ale ne­zmôže ničoho. 13 Toto je slovo, ktoré hovoril Hos­podin o Moábovi už dáv­no. 14 A teraz hovorí Hos­podin tak­to: Vo troch rokoch ako v rokoch nájom­níka bude po­tupená sláva Moábova so všet­kým tým veľkým množs­tvom, a ostatok bude malý, malin­ký, ne­patr­ný.