Roháček › Izaiáš › 29

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Jeruzalem bude ťažko navštívený. Tichí sa budú radovať v Hospodinovi.1 Beda Arielovi, Arielovi, mes­tu, k­de táboril Dávid! Pri­daj­te rok ku roku, nech obiehajú sláv­nos­ti v kruhu! 2 Ale sov­riem Ariela, a bude vzdychania a stenania, a bude mi jako Ariel. 3 A položím sa proti tebe do­okola táborom a tes­ne ťa sov­riem strážami a po­stavím proti tebe ob­liehacie hradby, 4 a snížený súc budeš hovoriť zo zeme, a z prachu, zo­hnutá, bude pokor­ne šep­tať tvoja reč, a tvoj hlas bude z­nieť ako veštec­ký duch zo zeme, a tvoja reč bude pišťať z prachu. 5 Množs­tvo tvojich cudzin­cov bude jako drob­ný prach, a jako plevy, ktoré ta idú, množs­tvo ukrut­níkov, a to sa stane rých­le, tak, čo sa nenaz­dáš. 6 Od Hos­podina Zá­stupov bude Jeruzalem navštívený rachotom hromu a zemetrasením a veľkým zvukom, vích­ricou a búr­kou a plameňom zožierajúceho ohňa. 7 A množs­tvo všet­kých tých národov, ktoré bojujú proti Arielovi, a všet­ci, ktorí útočia proti nemu a proti jeho pev­nos­ti, a ktorí ho svierajú, budú jako sen videnia noci. 8 A bude, jako keď sa sníva lačnému, že hľa, jie; ale keď sa pre­budí, je prázd­na jeho duša, a jako keď sa sníva smäd­nému, že hľa, pije; ale keď sa pre­budí, hľa, je smäd­ný, a jeho duša je žiados­tivá nápoja: tak bude i množstvo všet­kých tých národov, bojujúcich proti vr­chu Si­onu. 9 Otáľaj­te a des­te sa bez­rad­ní, stoj­te omráčení a buďte slepí! Opilí sú, ale nie od vína; po­tácajú sa, ale nie od opojného nápoja. 10 Lebo Hos­podin vy­lial na vás ducha hl­bokého spán­ku a za­vrel pev­ne vaše oči; prorokov a vaše vidiace hlavy za­strel. 11 Pre­to vám je každé videnie ako slová za­pečatenej knihy, ktorú keď dajú tomu, kto zná pís­mo, a po­vedia: Nože prečítaj toto! po­vie: Ne­môžem, lebo je za­pečatené. 12 A keď sa dá kniha tomu, kto ne­zná pís­ma, a po­vie sa mu: Nože prečítaj toto! po­vie: Ne­znám pís­ma. 13 A tak povedal Pán: Pre­tože sa blíži ten­to ľud svojimi ús­tami a svojimi rtami ma ctí, kým svoje srd­ce vzdialil odo mňa, a že ich bázeň, ktorou sa ma boja, je na­učeným pri­kázaním ľudí, 14 pre­to hľa, i ja učiním ešte iné div­né veci s tým­to ľudom, div­né a pred­iv­né, a za­hynie múd­rosť jeho múd­rych, a roz­um­nosť jeho roz­um­ných sa skryje. 15 Beda tým, ktorí hl­boko skrývajú radu pred Hos­podinom, ktorých každý skutok deje sa v tem­nos­ti, a hovoria: Ktože nás vidí a kto nás zná? 16 Oj, vaša pre­vrátenosť! Či má byť hr­nčiar po­važovaný za podob­ného hline, aby po­vedalo dielo o tom, kto ho učinil: Ne­učinil ma? Alebo či povie út­vor o tom, kto ho utvoril: Nerozumie sa tomu? 17 Či nie je tak, že ešte trochu málo času, a Libanon sa ob­ráti na úrod­né pole, a úrod­né pole bude po­važované za les? 18 A toho dňa už počujú hluchí slová knihy, a oči slepých pre­zrú z mrákavy tmy. 19 A po­kor­ní tichí sa budú vše viacej radovať v Hos­podinovi, a chudob­ní z ľudí budú plesať v Svätom Iz­raelovom. 20 Lebo bude koniec ukrut­níkovi, a po­smievač za­hynie, a budú vy­plienení všet­ci, ktorí po­zorujú na már­nosť, 21 ktorí pôsobia to, aby človek hrešil v slove, a tomu, kto tres­ce v bráne, kladú smečky a ničom­nosťou zo­hýňajú spraved­livého v súde. 22 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin domu Jakobov­mu, ten, ktorý vy­kúpil Ab­raháma: Teraz sa už nebude han­biť Jakob, ani už teraz nebude bled­núť jeho tvár; 23 lebo keď bude vidieť, jeho deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, budú po­sväcovať moje meno a budú po­sväcovať svätého Jakobov­ho a pôsobiť to, aby sa každý bál Boha Iz­raelov­ho. 24 A tak po­znajú tí, ktorí blúdia duchom, roz­um, a re­ptáci sa na­učia umu.