Roháček › Izaiáš › 8

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Tresty Damašku, Izraelovi i Júdovi.1 A Hos­podin mi riekol: Vez­mi si veľkú knihu a na­píš do nej pís­mom človeka: Maher šalal, chaš baz! 2 A vzal som si ver­ných sved­kov, kňaza Uriáša a Za­chariáša, syna Jeberechiášov­ho. 3 A potom som sa pri­blížil prorokyni, a počala a porodila syna. A Hos­podin mi riekol: Daj mu meno: Maher šalal, chaš baz. 4 Lebo prv ako bude vedieť chlapča za­volať: Môj otče, a: Moja mat­ko, ponesú imanie Damašku a korisť Samárie pred kráľom As­sýrie. 5 A ešte i toto mi po­vedal Hos­podin a riekol: 6 Pre­tože ten­to ľud za­vr­hol ticho tečúce vody Silo­am a má s­voju rozkoš v Recínovi a v synovi Remaliášovom, 7 pre­to hľa, Pán do­vedie hore na nich vody rieky, mohut­né a veľké, kráľa As­sýrie a všet­ku jeho slávu, a vy­stúpi nad všet­ky svoje riečištia a poj­de ponad všet­ky svoje brehy. 8 A do­valiac sa do Jud­ska za­plaví a prej­de; do­siah­ne až po hrd­lo a bude mať roz­tia­hnuté svoje krýd­la na celú šír tvojej zeme, ó, Im­manuelu! Pán káže poslušným dúfať.9 Len sa vztekaj­te, národy, a buďte zdr­tené! A po­zoruj­te ušima, všet­ky ďaleké k­raje zeme! Pre­pášte sa a buďte zdr­tené; pre­pášte sa a buďte zdr­tené! 10 Daj­te radu poradiac sa, ale bude zrušená; hovor­te slovo, avšak nebude stáť, lebo im­manu El. 11 Lebo tak­to mi po­vedal Hos­podin silou s­vojej božs­kej ruky a vy­učoval ma, aby som ne­išiel ces­tou tohoto ľudu, a riekol: 12 Nehovor­te všet­kému sprisahanie, čomu hovorí ten­to ľud sprisahanie, a toho, čoho sa on bojí, sa neboj­te ani sa ne­strachuj­te. 13 Ale Hos­podina Zá­stupov po­sväcuj­te, jeho sa boj­te a jeho sa strachuj­te. 14 A bude svätyňou, ale kameňom úrazu a skalou kles­nutia obom domom Iz­raelovým, smečkou a osíd­lom obyvateľom Jeruzalema. 15 A kles­nú zpomedzi nich mnohí a pad­nú a budú skrúšení a za­pletúc sa budú lapení. Očakávať na Hospodina a nepýtať sa veštcov.16 Za­viaž svedoc­tvo, za­pečať zákon medzi mojimi učeník­mi! 17 A budem očakávať na Hos­podina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jakobovým, a budem sa nadejať na neho. 18 Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hos­podin na znamenia a na zá­zraky v Iz­raelovi od Hos­podina Zá­stupov, ktorý pre­býva na vr­chu Si­one. 19 A keby vám riek­li: Spýtaj­te sa vešt­cov, duchárov, alebo vedom­cov, ktorí šep­cú a mrm­lú, poviete: Či sa ľud ne­má pýtať svoj­ho Boha? Ale za živých sa pýtať mŕtvych! 20 K zákonu sa ob­ráťte a k svedoc­tvu! Is­tot­ne po­vedia podľa tohoto slova, is­tot­ne po­vie ten, kto nebude mať s­vitu ran­nej zory. 21 A prej­de ňou, zemou, utrápený a hlad­ný. A stane sa, keď bude hlad­ný, že sa bude zlos­tiť a bude zlorečiť svoj­mu kráľovi a svoj­mu Bohu a po­zrie hore. 22 A po­hliad­ne na zem, a hľa, súženie a tma, tem­no úz­kos­ti, a bude za­hnaný do hus­tej tmy.