Roháček › Izaiáš › 23

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Týrus, zkazený a znova vybudovaný, len hreší. Jeho zisk bude pre Hospodina.1 Bremä Týru. Kvíľte, lode Taršíša, lebo bude spustošený tak, že nezos­tane z neho domu, ani už nebude kam voj­sť. Zo zeme Kit­tím zjavené im to bude. 2 Umĺk­nite, obyvatelia os­trova! Sidon­skí kup­ci, ktorí sa plavili morom, pl­nili ťa bohatstvom. 3 Na veľkých vodách semeno Šíchora, žat­va veľrieky jeho dôchod­kom, a bol sa stal tržišťom národov. 4 Han­bi sa, Sidone, lebo hovorí more, pev­nosť mora, a vraví: Ne­pracovala som k porodu a ne­porodila som ani som ne­vychovala mláden­cov, ani som nevypestovala panien. 5 Jako pôsobila zvesť Egyp­ta - Ľudia sa svíjali od hrôzy - tak bude pôsobiť aj zvesť Týru. 6 Prej­dite do Taršíša, kvíľte, obyvatelia os­trova! 7 Lebo povedia: Či vám je toto tá vaša veselá mať, ktorá má svoj pôvod odo dní starodáv­na? Nech ju zanesú jej nohy bývať ďaleko jako po­hos­tín. 8 Kto to usúdil vo s­vojej rade o Týre, ktorý korunováva, ktorého kup­ci sú kniežatami a jeho kramári sláv­nymi na zemi? 9 Hos­podin Zá­stupov to usúdil vo s­vojej rade, aby poškvr­nil pýchu každej krásy, aby po­tupil všet­kých sláv­nych zeme. 10 Prej­di svoju zem ako veľrieka, dcéro Taršíša, niet už opas­ku. 11 Vy­strel svoju ruku na more, za­triasol kráľov­stvami, Hos­podin pri­kázal o k­ramárovi Kanaánovi, aby zkazili jeho pev­nos­ti, 12 a riekol: Nebudeš sa viacej veseliť, ty znásilnená pan­no dcéry Sidona! Vstaň, pre­plav sa do Kit­tíma, ale ani tam nebudeš mať od­počin­ku. 13 Hľa, zem Chal­dejov. (Toho ľudu už niet. ) As­súr ju pri­pravil pre divé mačky. Po­stavili jeho ob­liehacie veže, roz­borili jej paláce do zá­kladov, ob­rátili ju na zrúcaninu. 14 Kvíľte, lode Taršíša, lebo je spus­tošená vaša pev­nosť! 15 A stane sa toho dňa, že bude Týrus za­bud­nutý sedem­desiat rokov, ako sú dni veku jedného kráľa; po sedem­desiatich rokoch stane sa Týru, jako je v pes­ničke smil­nice: 16 Vez­mi citaru, ob­chádzaj mes­to, za­bud­nutá smil­nico; hraj dob­re, spievaj hod­ne, aby si spomenuli na teba! 17 A bude po sedem­desiatich rokoch, že Hospodin navštívi Týrus, ale on sa na­vráti ku svojej mzde za smils­tvo a bude smil­niť so všet­kými kráľov­stvami sveta na tvári zeme. 18 No, jeho zárobok a jeho mzda budú sväté Hos­podinovi. Nebude to vložené do po­kladu ani složené do skladu, ale jeho zárobok bude pre tých, ktorí bývajú pred Hos­podinom, aby jed­li do sýtos­ti a od­ievali sa dôs­toj­ne.