Roháček › Izaiáš › 38

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Nemoc Ezechiášova, jeho modlitba a uzdravenie.1 V tých dňoch onemoc­nel Ezechiáš na sm­rť. A prišiel k nemu Izai­áš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Usporiadaj svoj dom, lebo zo­mrieš a nebudeš žiť. 2 A Ezechiáš ob­rátil svoju tvár ku stene a mod­lil sa Hos­podinovi 3 a po­vedal: Prosím, ó, Hos­podine, roz­pomeň sa na to, že som chodil pred tebou v prav­de a celým srd­com a činil som to, čo je dob­ré v tvojich očiach. A Ezechiáš plakal veľmi. 4 V­tedy sa stalo slovo Hos­podinovo k Izai­ášovi po­vediac: 5 Iď a po­vieš Ezechiášovi: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Dávida, tvoj­ho ot­ca: Počul som tvoju mod­lit­bu, videl som tvoje sl­zy. Hľa, pri­dám ku tvojim dňom pät­násť rokov 6 a z ruky as­sýr­skeho kráľa ťa vy­trh­nem i toto mes­to a budem brániť toto mes­to a za­stávať ho. 7 A toto ti bude znamením od Hos­podina, že Hos­podin učiní túto vec, ktorú hovoril. 8 Hľa, vrátim tieň stupňov, ktorý sišiel sln­kom, po stupňoch hodín Achazových naz­pät o desať stupňov. A tak sa vrátilo sln­ko o desať stupňov po stupňoch, po ktorých bolo sišlo. Zápis na pamäť a na chválu Bohu.9 Za­písanie Ezechiáša, jud­ského kráľa, keď bol ne­moc­ný a keď vy­zdravel zo svojej ne­moci, je toto: 10 Ja som bol po­vedal: V naj­lepších svojich dňoch po­koj­ných musím odísť do brán ríše smr­ti; budem pri­pravený o zbytok svojich rokov. 11 Po­vedal som: Ne­uvidím Hospodina, Hospodina v zemi živých, nebudem viacej vídať človeka spolu s tými, ktorí bývajú tam, k­de všet­ko prestalo, v hrobe. 12 Moje po­kolenie ta odíde a od­stehuje sa odo mňa ako stán pas­tiera; sviniem svoj život ako tkáč s­voje tkanivo, od­strih­ne ma od tries­ma. Za chvíľu, jako je pre­chod zo dňa do noci, mi učiníš koniec. 13 Pred­stavoval som si až do rána, že jako lev, tak skrúši všet­ky moje kos­ti, že za chvíľu, jako zo dňa do noci, mi učiníš koniec. 14 Pišťal som ako las­tovička, zorav, lkal som ako holubica; moje oči boly zomd­lely hľadiac k výsos­ti. ­Vravel som: Hos­podine, tr­pím násilie, stoj za mňa! 15 To, čo idem hovoriť, on mi už aj povie a on aj učiní. Ta budem chodiť po všetky svoje roky s hor­kosťou svojej duše. 16 Môj Pane, s tým žijú ľudia! A keď aj vo všet­kom tom ­tr­vá život môj­ho ducha, jed­nako si ma uzdravil a oživil. 17 Hľa, moja hor­kosť sa mi zmenila na po­koj. A ty si ľúbil moju dušu a vy­tr­hol si ju z jamy záhuby, lebo si za­hodil všet­ky moje hriechy za svoj chr­bát. 18 Lebo hrob ťa nebude oslavovať, sm­rť ťa nebude chváliť; nebudú očakávať na tvoju prav­du tí, ktorí so­stupujú do jamy. 19 Živý, živý ťa bude oslavovať ako ja dnes; otec bude oznamovať synom tvoju prav­du. 20 Hos­podin je hotový zachrániť ma, a pre­to hudúc budeme spievať moje pies­ne po všet­ky dni svoj­ho života v dome Hos­podinovom. 21 A Izai­áš riekol: Nech vez­mú hrudu sušených fíkov a priložia na vred, a bude zdravý. 22 A Ezechiáš bol po­vedal: Aké znamenie bude toho, že poj­dem hore do domu Hos­podinov­ho?