RoháčekEzechiel20

Ezechiel

Trestná kázeň pýtajúcim sa Hospodina. Izrael odpadol ešte hneď od Egypta.1 A stalo sa sied­meho roku, piateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišli mužovia zo starších Iz­raelových pýtať sa Hos­podina a po­sadili sa predo mnou. 2 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 3 Synu človeka, hovor starším Iz­raelovým a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Či ste sa vy prišli mňa pýtať? Ako že ja žijem, nedám, aby ste sa ma pýtali, ani vám nedám od­povedi, hovorí Pán Hos­podin. 4 Či azda ich budeš súdiť, či budeš súdiť, synu človeka? Oznám im ohav­nos­ti ich ot­cov! 5 A po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: V deň, v ktorý som si vy­volil Iz­raela a zdvih­nul som svoju ruku semenu domu Jakobov­ho a dal som sa im po­znať v Egypt­skej zemi a po­z­dvih­nul som im svoju ruku po­vediac: Ja som Hospodin, váš Bôh, 6 v ten deň som im po­z­dvih­nul svoju ruku, že ich vy­vediem z Egypt­skej zeme do zeme, ktorú som vy­hľadal pre nich, tečúcu mliekom a medom, ktorá je okrasou všet­kých zemí. 7 A riekol som im: Od­vrh­nite každý hnusoby svojich očí a ne­poškv­rňuj­te sa ukydanými boh­mi Egypťanov; ja som Hospodin, váš Bôh! 8 Ale oni sa spur­ne staväli proti mne a nech­celi počúvať na mňa; ne­od­vr­h­li, ni­ktorý, hnusôb svojich očí ani nezanechali ukydaných bohov Egypťanov. Pre­to som po­vedal, že vy­lejem na nich svoju prch­livosť, že vy­konám na nich svoj hnev pro­stred Egypt­skej zeme. 9 Ale som učinil pre svoje meno, aby nebolo zne­uc­tené pred očami národov, medzi ktorými boli, pred ktorých očami som sa im dal po­znať vy­vedúc ich z Egypt­skej zeme. 10 A vy­viedol som ich z Egypt­skej zeme a do­viedol som ich na púšť. 11 Tam som im dal svoje ustanovenia a oznámil som im svoje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi. 12 Dal som im aj svoje soboty, aby boly znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem. 13 Ale dom Iz­raelov sa spur­ne staväli proti mne na púšti; v mojich ustanoveniach nechodili a za­vr­h­li moje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi, a veľmi znes­vätili aj moje soboty. Pre­to som po­vedal, že vy­lejem na nich svoju prch­livosť tam na púšti, aby som ich vy­hladil. 14 Avšak učinil som pre svoje meno, aby nebolo zne­uc­tené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vy­viedol. 15 Ale i ja som im p­risahajúc pozdvihnul svoju ruku na púšti, že ich ne­vovediem do zeme, ktorú som bol dal, tečúcu mliekom a medom, okrasu to všet­kých zemí, 16 pre­tože za­vr­h­li moje súdy a v mojich ustanoveniach nechodili a znes­vätili aj moje soboty, lebo ich srd­ce išlo za ich ukydanými boh­mi. 17 Ale moje oko sa zľutovalo nad nimi, takže som ich nez­kazil a ne­učinil som im kon­ca na púšti. 18 A po­vedal som ich synom tam na púšti: Nechoďte v ustanoveniach svojich ot­cov a ich súdov ne­os­tríhaj­te ani sa ne­poškv­rňuj­te ich ukydanými boh­mi. 19 Ja som Hospodin, váš Bôh; choďte v mojich ustanoveniach a os­tríhaj­te moje súdy a čiňte ich 20 a sväťte moje soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh. 21 Ale aj synovia sa spur­ne staväli proti mne; v mojich ustanoveniach nechodili ani ne­os­tríhali mojich súdov, aby ich boli činili, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi; moje soboty znes­vätili. Pre­to som po­vedal, že vy­lejem na nich svoju prch­livosť, že vy­konám na nich svoj hnev na púšti. 22 Avšak od­vrátil som svoju ruku a učinil som pre svoje meno, aby nebolo zne­uc­tené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vy­viedol. 23 No, i ja som im p­risahajúc pozdvihnul svoju ruku tam na púšti, že ich rozp­týlim medzi národy a rozoženiem ich po rôz­nych krajinách, 24 pre­tože nečinili mojich súdov a moje ustanovenia za­vr­h­li a znes­vätili moje soboty, a že ich oči boly ob­rátené za ukydanými boh­mi ich ot­cov. 25 Pre­to som im aj ja dal ustanovenia nie dob­ré a súdy, ktorými nebudú žiť, 26 a poškvr­nil som ich v ich daroch tým, že vodili všet­ko, čo ot­vára život, cez oheň, aby som ich spus­tošil, aby po­znali, že ja som Hospodin. 27 Pre­to hovor domu Iz­raelov­mu, synu človeka, a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Ešte i tým­to ma ob­rážali vaši ot­covia, pri svojej vierolom­nos­ti, ktorej sa do­púšťali proti mne: 28 keď som ich vo­viedol do zeme, ­vzhľadom na ktorú som zdvih­nul svoju ruku p­risahajúc, že im ju dám, nech videli ktorýkoľvek vy­soký breh alebo ktorýkoľvek košatý strom hus­tý, obetovali tam svoje bit­né obeti a dávali tam svoje popudzujúce obet­né dary a klád­li tam svoju upokojujúcu vôňu a vy­lievali tam svoje liate obeti. 29 A riekol som im: Čo je to jaká výšina, na ktorú to vy chodíte? A tak sa volá výšinou až do tohoto dňa. 30 Pre­to po­vedz domu Iz­raelov­mu: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Či sa budete poškv­rňovať ces­tou svojich ot­cov a budete smil­niť od­chádzajúc za ich hnusobami? 31 I donášaním svojich darov, vodením svojich synov cez oheň poškv­rňujete sa pri všet­kých svojich ukydaných bohoch až do tohoto dňa, a ja by som mal dať, aby ste sa ma pýtali, dome Iz­raelov? Ako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, nedám, aby ste sa ma pýtali. 32 A to, čo vy­stupuje na vášho ducha, to, čo mys­líte, istotne nebude, to, čo hovoríte, budeme v­raj ako iné národy, ako čeľade iných zemí slúžiac drevu a kameňu. Zasľúbenie o navrátení Izraela, ale bezbožných bude trestať.33 Jako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, tak is­té je, že sil­nou rukou, vy­stretým ramenom a vy­liatou prch­livosťou budem kraľovať nad vami. 34 A vy­vediem vás z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozp­týlení, sil­nou rukou a vy­stretým ramenom a vy­liatou prch­livosťou 35 a za­vediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár; 36 ako som sa súdil s vašimi ot­cami na púšti Egypt­skej zeme, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán Hos­podin. 37 A preženiem vás popod palicu a uvediem vás do záväz­ku sm­luvy. 38 A vy­lúčim z vás tých, ktorí sa mi protivia, a ktorí vierolom­ne od­padúvajú odo mňa; zo zeme ich po­hos­tín­stva ich vy­vediem; ale do zeme Iz­raelovej ne­voj­dú. A zviete, že ja som Hospodin. 39 A vy, dome Iz­raelov, tak­to hovorí Pán Hos­podin: Teda len iďte a slúžte každý svojim ukydaným bohom! Ale po­tom ma is­tot­ne budete po­slúchať a nebudete viacej zne­uc­tievať meno mojej svätos­ti svojimi dar­mi a svojimi ukydanými boh­mi. 40 Lež na vr­chu mojej svätos­ti, na vr­chu výšiny Iz­raelovej, hovorí Pán Hos­podin, tam mi budú slúžiť celý dom Iz­raelov, všet­ci, koľko ich je, v zemi; tam budem mať v nich záľubu a tam sa budem pýtať po vašich obetiach po­z­dvi­hnutia ako i po pr­votine vašich darov so všet­kými vašimi po­sviat­nosťami. 41 Jako v upokojujúcej vôni budem mať vo vás záľubu, keď vás vy­vediem z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozp­týlení, a budem po­svätený vo vás pred očami národov. 42 A zviete, že ja som Hospodin, keď vás vo­vediem do zeme Iz­raelovej, do zeme, ­vzhľadom na ktorú som po­z­dvih­nul svoju ruku p­risahajúc, že ju dám vašim ot­com. 43 A tam sa roz­pamätáte na svoje ces­ty a na všet­ky svoje činy, ktorými sta sa poškv­rňovali, a budete sa sami sebe ošk­liviť pre všet­ky svoje nešľachet­nos­ti, ktoré ste páchali. 44 A zviete, že ja som Hospodin, keď učiním s vami pre svoje meno, nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich porušených činov, dome Iz­raelov, hovorí Pán Hos­podin. Proroctvo proti lesu. Nebude to podobenstvo.45 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 46 Synu človeka, ob­ráť svoju tvár na juh a kvap­kaj s­lovo proti polud­niu a prorokuj proti lesu poľa na juhu. 47 A po­vieš lesu na juhu: Počuj slovo Hos­podinovo! Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Hľa, zanietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; nez­has­ne plameň, prud­ký pre­veľmi, a budú ním opálené všet­ky tváre od juhu na sever. 48 A uvidia, každé telo, že ja Hos­podin som ho za­pálil; nez­has­ne. 49 A po­vedal som: Ach, Pane, Hos­podine, oni mi hovoria, či v­raj on nehovorí iba podobenstvá?

RoháčekEzechiel20