Roháček › Ezechiel › 16

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Dom Júdov pripodobnený neslýchanej cudzoložnici. Pomsta za jeho nevďačnosť.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohav­nos­ti! 3 A po­vieš: Tak­to hovorí Pán Hos­podin Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod, d­céro Jeruzalema, je zo zeme Kananeja; tvoj otec bol Amorej, a tvoja mater bola Hetejka. 4 A čo do tvoj­ho narodenia, v deň, v ktorý si sa narodila, nebol urezaný tvoj pupok, ani si nebola umytá vodou, aby ťa boli utreli, ani si nebola po­solená soľou ani si nebola ob­vinutá plien­kami. 5 Nezľutovalo sa nad tebou oko, aby ti bolo učinilo hoci len jedno z tých vecí z ľútos­ti nad tebou; ale si bola po­vr­hnutá na šíre pole pre ošk­livosť svojej duše, v deň, v ktorý si sa narodila. 6 Potom idúc pop­ri tebe a vidiac ťa, že kopeš vo svojej kr­vi, po­vedal som ti: Hoc aj si vo svojej kr­vi, ži tedy. Áno, po­vedal som ti: Hoc aj si vo svojej kr­vi, ži tedy! 7 V desať tisíc, ako bylinu na poli, som ťa rozp­lodil, a rozm­nožila si sa a vy­ras­túc bola si veľkou, do­spela si k svr­chovanej oz­dobe: pr­sia ti stály ­pl­né, a tvoje vlasy narást­ly; ale si bola holá a na­há. 8 A keď som išiel pop­ri tebe a videl som ťa, že hľa, tvoj čas bol už čas milovania, nuž rozp­re­strel som na teba svoje krýd­lo a pri­kryl som tvoju na­hotu a pri­sahal som ti a vošiel som s tebou v sm­luvu, hovorí Pán Hos­podin, a tak si bola mojou. 9 Umyl som ťa vodou a splákol som s teba tvoju krv a po­mazal som ťa voňavým olejom; 10 za­odial som ťa vy­šívaným rúchom, za­obul som ťa jem­nou a drahou obuvou, opásal som ťa kmen­tom a pri­odial som ťa hod­vábom; 11 oz­dobil som ťa oz­dobou, dal som náram­nice na tvoje ruky a oz­dob­nú reťaz na tvoje hrd­lo, 12 dal som ob­rúčku na tvoj nos na okrasu a náušnice na tvoje uši a krás­nu korunu na tvoju hlavu. 13 A tak si sa zdobila zlatom a strieb­rom, a tvoje rúcho bolo samý kment, hod­váb a výšiv­ky; jedávala si naj­jem­nejšiu múku, med a olej a bola si veľmi, pre­veľmi krás­na, a šťast­ne sa ti vodilo, takže si do­siah­la i kráľov­stvo. 14 A roz­nies­la sa ti po­vesť medzi národy pre tvoju krásu, pre­tože bola do­konalá, pre moju slávu, ktorú som bol položil na teba, hovorí Pán Hos­podin. 15 Ale si sa nadejala na svoju krásu a smil­nila si na svoju po­vesť a vy­lievala si svoje smils­tvá na každého, kto išiel po­mimo. Jeho bolo. 16 A vez­múc zo svoj­ho rúcha narobila si si pes­trých výšin a smil­nila si na nich, voľačo také, čoho tu ešte nebolo ani viac nebude. 17 Vzala si klenoty svojej oz­doby z môj­ho zlata a z môj­ho strieb­ra, ktoré som ti bol dal, a narobila si si ob­razov mužs­kého po­hlavia a smil­nila si s nimi. 18 A vzala si aj svoje vy­šívané rúcha a po­kryla si ich, i môj olej i moje kadivo si dala pred ne. 19 I môj chlieb, ktorý som ti dal, naj­jem­nejšiu múku, olej a med, čím som ťa kŕmil, dala si to pred ne na upokojujúcu vôňu, a bolo tak, hovorí Pán Hos­podin. 20 Po­tom si vzala svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a pobijúc ich obetovala si ich im, aby ich požraly. Či to azda bolo málo, také tvoje smils­tvá, 21 že si po­zabíjala mojich synov a vy­dávala si ich, aby im ich pre­vied­li cez oheň? 22 A pri všet­kých svojich ohav­nos­tiach a svojich smils­tvách neroz­pomenula si sa na dni svojej mlados­ti, keď si bola holá a na­há, keď kopúc nohami váľala si sa vo svojej kr­vi. 23 A stalo sa po všet­kej tej tvojej nešľachet­nos­ti - Oj, beda, beda tebe! hovorí Pán Hos­podin -, 24 že si si vy­stavila vy­soké mies­to necud­nos­ti a spravila si si výšinu na každej ulici. 25 Pri každom roz­ces­tí vy­stavila si svoju výšinu a zo­havila si svoju krásu a rozťahovala si svoje nohy každému idúcemu po­mimo a rozm­nožila si svoje smils­tvo. 26 Smil­nila si so syn­mi Egyp­ta, so svojimi súsed­mi veľkého tela, a rozm­nožila si svoje smils­tvo na­to, aby si ma popudzovala k hnevu. 27 Pre­to hľa, vy­strel som svoju ruku na teba a uňal som z tvojho vy­meraného pokr­mu a vy­dal som ťa do vôle tých, ktoré ťa nenávidia, do vôle dcér Filištínov, ktoré sa han­bily pre tvoju mrz­kú ces­tu. 28 Smil­nila si aj so syn­mi As­súra, pretože si sa nemoh­la nasýtiť a tedy smil­nila si s nimi, ale ani tak si sa ne­na­sýtila. 29 A rozm­nožila si svoje smils­tvo do zeme Kananeja a tak až do Chal­dej­ska, ale ani tým si sa ne­na­sýtila. 30 Oj, aké utr­mácané je tvoje srd­ce, hovorí Pán Hos­podin, pre­tože páchaš všet­ky tieto veci, skutok bez­uzd­nej ženy smil­nice, 31 keď si si vy­stavila svoje vy­soké mies­to necud­nos­ti na roz­ces­tí každej ces­ty a svoju výšinu si spravila na každej ulici a nebola si jako iná smil­nica, po­smievajúc sa daru. 32 Oj, cudzoložná ženo! Mies­to svoj­ho muža berie cudzích! 33 Všet­kým smil­niciam dávajú mzdu, ale ty si dávala svoju mzdu všet­kým svojim milen­com a pod­plácala si ich, aby vchádzali k tebe zo všet­kých strán smil­niť s tebou. 34 A bolo u teba opak toho, čo u iných žien, v tvojich smils­tvách; lebo nechodili smil­niť za tebou; a pre­to, že si ty dávala dar, a tebe sa nedával dar, a tak si bola opakom. 35 Pre­to ty, smil­nico, počuj slovo Hos­podinovo! 36 Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Pre­to, že boly tvoje peniaze pre­mr­hané, a že tvoja han­ba bola od­krývaná v tvojich smils­tvách oproti tvojim milen­com, a pre všet­kých ukydaných bohov tvojich ohav­nos­tí jako i za krv tvojich synov, ktorých si im dala, 37 pre­to hľa, shromaždím všet­kých tvojich milen­cov, ktorým si sa ľúbila, i všet­kých, ktorých si milovala, so všet­kými tými, ktorých si nenávidela, a shromaždím ich proti tebe zo všet­kých strán a od­kryjem tvoju na­hotu pred nimi, a uvidia všet­ku tvoju na­hotu. 38 A budem ťa súdiť súdami cudzoložníc a tých, ktoré vy­lievajú krv, a oddám ťa, aby si bola krvou prchlivosti a rev­nivos­ti. 39 Vydám ťa do ich ruky, a roz­boria tvoje vy­soké mies­to necud­nos­ti a roz­váľajú tvoje výšiny a vy­zlečú ťa z tvojho rúcha a vez­mú tvoje krás­ne klenoty a nechajú ťa holú a na­hú. 40 A do­vedú hore na teba shromaždenie a uhádžu ťa kamením a roz­sekajú ťa svojimi mečami; 41 popália tvoje domy ohňom a vy­konajú na tebe súdy pred očami mnohých žien, a tak učiním priet­rž tvoj­mu smils­tvu, ani nebudeš viacej dávať daru. 42 A tak ukojím na tebe svoju prch­livosť, a moja rev­nivosť od­stúpi od teba, a upokojím sa a nebudem sa viacej hnevať. 43 Pre­to, že si sa neroz­pamätala na dni svojej mlados­ti, ale si zúrila proti mne všet­kými tými vecami, preto i ja, hľa, dám tvoju ces­tu na tvoju hlavu, hovorí Pán Hos­podin, a ne­vykonáš viacej tej mrz­kos­ti p­ridávajúc ku všet­kým svojim ohav­nos­tiam. 44 Hľa, každý, kto bude hovoriť v prís­loví, po­vie o tebe prís­lovie a riek­ne: Jaká mater, taká jej dcéra. 45 Dcérou svojej matere si ty, ktorá si zošk­livila svoj­ho muža i svojich synov, a ses­trou svojich ses­tier si ty, ktoré si zošk­livily svojich mužov a svojich synov; vaša mater bola Hetejka, a váš otec bol Amorej. 46 A tvoja väčšia ses­tra, s­taršia, je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva po tvojej ľavici, a tvoja menšia ses­tra, m­ladšia od teba, ktorá býva po tvojej pravici, je Sodoma so svojimi dcérami. 47 Ale nechodila si po ich ces­tách ani si nerobila podľa ich ohav­nos­tí, jako keby to bolo bývalo málo hnusu, pre­to si sa porušila nad ne vo všet­kých svojich ces­tách. 48 Ako že ja žijem, hovorí Pán Hos­podin, že Sodoma, tvoja ses­tra, ona ani jej dcéry, nerobila tak, ako si robila ty i tvoje dcéry. 49 Hľa, toto bola ne­právosť Sodomy, tvojej ses­try: pýcha, pochádzajúca zo sýtosti chleba, a mala hoj­nosť po­koja i so svojimi dcérami a ruky bied­neho a chudob­ného ne­posilňovala. 50 Ale po­z­dvih­núc sa páchaly predo mnou ohav­nosť, a pre­to som ich od­pratal, tak, ako som videl, že je spravedlivé. 51 A Samária ne­na­hrešila ani polo­vice tvojich hriechov, ale ty si na­množila svojich ohav­nos­tí viac ako ony a ospravedl­nila si svoje ses­try všet­kými svojimi ohav­nosťan­mi, ktoré si páchala. 52 Tedy nes i ty svoju po­tupu, ktorú si pri­súdila svojim ses­trám; pre tvoje hriechy, ktorými si na­páchala viacej ohav­nos­tí a väčších ako ony, spraved­livejšie sú ako ty. Han­bi sa tedy aj ty a nes svoju po­tupu za to, že si ospravedl­nila svoje ses­try. 53 A do­vediem zpät ich zajatých, zajatých Sodomy a jej dcér, i zajatých Samárie a jej dcér a zajatie tvojich zajatých medzi nimi 54 na­to, aby si nies­la svoju po­tupu a han­bila sa pre všet­ko to, čo si páchala, keď si ich tešila takým činom. 55 A tvoje ses­try, Sodoma a jej dcéry, sa na­vrátia do svoj­ho predošlého stavu, i Samária a jej dcéry sa na­vrátia do svoj­ho predošlého stavu, a ty a tvoje dcéry sa tiež na­vrátite do svoj­ho predošlého stavu. 56 A nebola Sodoma, tvoja ses­tra, výs­tražnou kázňou v tvojich ús­tach v deň tvojej veľkej pýchy, 57 driev ako bola od­krytá tvoja zlosť, ako za času po­tupy so strany dcér Arama a všet­kých, ktoré boly vôkol neho, dcér Filištínov, ktoré ťa znevažovaly a hubily zo všet­kých strán. 58 Svoju mrz­kosť a svoje ohav­nos­ti ponesieš ty, hovorí Hos­podin. 59 Lebo tak­to hovorí Pán Hos­podin: Učiním ti podľa toho, jako si robila, ktorá si po­hŕd­la prísahou zrušiac sm­luvu. Po všetkom tom milostivé zasľúbenie.60 Avšak, ja sa roz­pomeniem na svoju sm­luvu s tebou vo dňoch tvojej mlados­ti a po­stavím ti večnú sm­luvu. 61 A roz­pomenieš sa na svoje ces­ty a budeš sa stydieť, keď do­staneš svoje ses­try, väčšie ako si ty, ku tým, ktoré sú menšie, ako si ty, a dám ich tebe za dcéry, ale nie z tvojej sm­luvy. 62 A tak ja po­stavím svoju sm­luvu s tebou, a zvieš, že ja som Hospodin, 63 aby si sa roz­pamätala a han­bila sa a ne­moh­la viacej ot­voriť ús­ta pre svoj stud, keď ti po­kryjem všet­ko a tak ťa očis­tím od všet­kého, čo si popáchala, hovorí pán Hos­podin.