Roháček › Ezechiel › 3

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Prorok zjie knihu. Dom Izraelov zatvrdilý, prorok vystrojený.1 A riekol mi: Synu človeka, to, čo naj­deš, zjedz; zjedz ten­to svitok k­nihy a idi, hovor domu Iz­raelov­mu. 2 A ot­voril som svoje ús­ta, a dal mi zjesť svitok knihy. 3 A riekol mi: Synu človeka, na­kŕm svoje brucho a na­plň svoje vnútor­nos­ti tým­to svit­kom k­nihy, ktorý ti dávam. A zjedol som, a bol v mojich ús­tach čo do slad­kos­ti jako med. 4 A riekol mi: Synu človeka, iď, voj­di k domu Iz­raelov­mu a budeš im hovoriť mojimi slovami. 5 Lebo nie si po­slaný k ľudu hl­bokých rtov a ťažkého jazyka, ale k domu Iz­raelov­mu; 6 nie ku mnohým národom hl­bokých rtov a ťažkého jazyka, ktorých slovám by si nerozumel; lebo keby som ťa k tým po­slal, tí by ťa is­tot­ne po­slúch­li. 7 Ale dom Iz­raelov ťa nebudú chcieť po­slúchať, pre­tože nech­cú mňa po­slúchať, lebo celý dom Iz­raelov, všet­ci sú tvr­dého čela a za­tvr­dilého srd­ca. 8 Hľa, učinil som tvoju tvár tvr­dú a po­stavil som ju proti ich tvári a tvoje čelo tvr­dé proti ich čelu. 9 Jako diamant, tvr­dší ako skala, som učinil tvoje čelo; neboj sa ich ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spur­ný dom. 10 A riekol mi: Synu človeka, všet­ky moje slová, ktoré ti budem hovoriť, vez­mi do svoj­ho srd­ca a počuj svojimi ušima. 11 A iď, voj­di k pre­stehovaným, k synom svoj­ho ľudu, a budeš im hovoriť a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin. Už či počujú a či nechajú. Duch zanesie proroka k prestehovaným pri Chebáre.12 Vtedy ma zdvihol Duch, a počul som za sebou hlas veľkého hr­motu: Požeh­naná sláva Hos­podinova! s jej mies­ta, 13 a šum krýdel živých bytos­tí, ktoré sa dotýkaly druh druha, a rachot kolies pop­ri nich a zvuk veľkého hr­motu. 14 A Duch ma vy­z­dvihol a vzal ma, a išiel som roz­horčený v p­rud­kom hneve svoj­ho ducha, ale bola nado mnou moc­ná ruka Hos­podinova. 15 A tak som prišiel k pre­stehovaným do Tél-abíba, ktorí bývali pri rieke Chebáre, a ta, kde bývali, a sedel som tam sedem dní, zdesený, medzi nimi. Prorok strážcom domu Izraelovho. Zodpovednosť.16 A stalo sa po sied­mich dňoch, že stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 17 Synu človeka, dal som ťa za strážcu domu Iz­raelov­mu, aby si počujúc slovo z mojich úst na­pomenul ich odo mňa. 18 Keby som po­vedal bez­božnému: Is­tot­ne zo­mrieš! a ne­na­pomenul by si ho ani by si nehovoril, aby si na­pomenul bez­božného a od­vrátil ho od jeho bez­božnej ces­ty za­chrániť jeho život, ten bez­božný zo­mrie pre svoju ne­právosť, ale jeho krv budem vy­hľadávať z tvojej ruky. 19 Ale ty, keď na­pomenieš bez­božného, a ne­od­vráti sa od svojej bez­božnos­ti a od svojej bez­božnej ces­ty, on zo­mrie pre svoju ne­právosť, ale ty si vy­slobodil svoju dušu. 20 A keby sa od­vrátil spraved­livý od svojej spraved­livos­ti a páchal by ne­právosť, a ja by som položil pred neho úraz, aby sa po­tknul a klesol, on zo­mrie; pre­tože si ho ne­na­pomenul, zo­mrie pre svoj hriech, a nebudú sa spomínať s­kut­ky jeho spraved­livos­ti, ktoré kedy učinil; ale jeho krv budem vy­hľadávať z tvojej ruky. 21 Ale ty, keď ho na­pomenieš, spraved­livého, tak aby neh­rešil spraved­livý, a neh­rešil by, is­tot­ne bude žiť, pre­tože sa dal na­pomenúť, a ty si vy­slobodil svoju dušu. Ezechiel v údolí. Má onemieť.22 A bola tam nado mnou ruka Hos­podinova, a riekol mi: Vstaň, vy­j­di do údolia, a tam budem hovoriť s tebou. 23 A tak som vstal a vy­šiel som do údolia, a hľa, stála tam sláva Hos­podinova, jako sláva, ktorú som videl na rieke Chebáre. A padol som na svoju tvár. 24 V­tedy vošiel do mňa Duch a po­stavil ma na moje nohy a hovoril so mnou a riekol mi: Voj­di, za­vri sa vo svojom dome. 25 A ty, synu človeka, hľa, dajú na teba po­v­razy a po­viažu ťa nimi, a ne­vyj­deš medzi nich. 26 A ja spôsobím to, aby sa tvoj jazyk prilepil na tvoje ďas­no, a onemeješ a nebudeš im mužom, ktorý kar­há, pre­tože sú spur­ný dom. 27 Ale keď budem hovoriť s tebou, ot­vorím tvoje ús­ta, a po­vieš im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Ten, kto ch­ce počuť, nech počuje, a kto nech­ce, nech nechá, pre­tože sú spur­ný dom.